Ochutnávka rumunského veteranizmu

Hľadať

Concursul de Elegantá Sinaia. V roku 2017 som mal možnosť pozrieť sa na množstvo skvelých zrazov, zatúžil som preto vidieť, ako to robia v krajine, o ktorej veteranizme takmer nič neviem.

Text: Samuel Vanko Foto: Samuel Vanko, Hardy Mutschler

Taká príležitosť sa mi naskytla a keďže nerád nechávam možnosti plávať vzduchom, dlho som neváhal, zbalil som techniku, pero a papier na zápisky a básničky a vydal som sa do Rumunska. Mala sa tam konať súťaž elegancie.

Dacie? Aj!
Nerobil som si žiadny prehľad o tom, ako žije rumunská veteranistická obec a preto som nebol pripravený na to, čo ma čaká. Ani som si nerobil predstavy, chcel som sa nechať úprimne prekvapiť. A dobre som urobil. Na Concursul de Elegantá Sinaia 2017 som videl fantastické autá, ktoré sa pokojne môžu rovnať svetovej konkurencii. Videl som naleštené Rollsy, aj nemeckú klasiku Mercedes-Benz – najzapamätateľnejším kúskom nemeckej hviezdy ciest bola biela Pagoda v perfektnom stave a s pôvodným interiérom, ktorý vyzeral, ako by bol neustále používaný a pritom prvotriedne udržiavaný. Mal nádhernú patinu.

Na súťaži nechýbali obligátne americké svaly, Francúzsko hrdo reprezentoval najmä originálny Citroën DS Cabrio. Pýtate sa, či tam boli aj pôvodné rumunské vozidlá? Boli! Dacie, o ktoré pred dvadsiatimi rokmi u nás nikto ani nezakopol a ak áno, tak len preto, aby im pomohol do šrotu. V Rumunsku sa majú ako v rozprávke. Určite sa nájde množstvo zničených, nezachrániteľných áut, ale tie, ktoré som videl mi vyrazili dych. Ich trhová hodnota nie je nijako významná a patria asi k takým autám, ako u nás stovečky, stodesiatky či stodvadsiatky. Svoju hodnotu pre domácich však majú a v dokonalom stave si v prepočte na naše držia hodnotu už v tisíckach.

Dumitrescu v hlavnej úlohe
Súťaž sa v ničom neodlišovala od dobre zorganizovaných podujatí podobného typu. Pomedzi automobily pobehovali porotcovia v klobúkoch, veľa spolu diskutovali a sem-tam si nechali auto aj naštartovať. Preto je nasledovanie porotcov vždy tou najlepšou možnosťou, ako si vychutnať autá aj po zvukovej stránke. Okolo historického artefaktu sa vtedy zhrčia návštevníci a jeden cez druhého natŕčajú telefóny, aby si aj oni ukradli aspoň kúsok zvuku. Ten, komu sa autá už zunovali, k dispozícii boli priestory kaštieľa s obohacujúcou prehliadkou života tamojšej šľachty. Rumunsko tiež zažilo Klondike komunistického režimu a stratilo veľa významných pamiatok, tento kaštieľ však zázračne unikol podozrievavému červenému oku a dnes je návšteva jeho útrob skutočne skvelým rozhodnutím.

Keď podujatie vrcholilo a zúčastnené vozidlá defilovali, všetku slávu zožal jediný človek. Slávny rumunský automobilový pretekár Marin Dumitrescu, ktorému sa pomaly blíži krásnych okrúhlych 100 rokov. Pred dav ľudí sa prišiel ukázať v originálnej pretekárskej verzii vzácneho BMW 328 MM. V prvej polovici 20. storočia práve v takom vozidle exceloval na viacerých pretekoch. Vitálny 99 ročný bývalý pretekár, bojový letec a milovník života síce nešoféroval, no prekypoval vtipom a dobrou náladou. „Nemusíte mi uberať, už mám 99 rokov,“ odpovedal mi na moju zahrievaciu otázku, ako to robí, že vyzerá tak sviežo. Skutočnej odpovede som sa nedočkal, „mám rád autá a stále sa mi páčia ženy,“ s týmto som sa musel uspokojiť. Pre Marina bola účasť 328 MM veľkým prekvapením, veď na takej jazdil. Dumitrescova 328 MM však počas bývalého režimu niekam zmizla, inak by skončila určite v lise, nikto si však akosi nevie spomenúť, kam ju zaparkovali. Renovátorské oddelenie mníchovskej automobilky BMW disponuje niekoľkými originálnymi kusmi a Marinovi pri príležitosti súťaže elegancie, dali darček. „To je jeho auto,“ pošepol mi do ucha zástupca BMW Classic. Bývalý pretekár podišiel k autu, pokorne sa opýtal, či smie otvoriť kapotu, potom sa na chvíľu zapozeral do jej útrob a skonštatoval, že to nie je jeho. Ako to zistil? Pousmial sa, no odpoveď znova neprišla.

Stretnutie s autom, ktoré mohlo byť ale nebolo jeho si však užil a pre celú akciu jeho prítomnosť znamenala veľmi veľa. Pomedzi zvedavcov pred červeným kobercom, kadiaľ autá prechádzali, sa ani nedalo prejsť, každý sa chcel pozrieť na slávneho Marina.

Veľká šou
Absolútnym vyvrcholením bola jazda po meste Sinaia. Hlavnú ulicu lemovali stovky návštevníkov, turistov, domácich i náhodných okoloidúcich. Tlieskali, smiali sa, účastníci kývali z kokpitov, predvádzali vyklápajúce svetlá, žmurkali na dámy, a užívali si tých pár minúť veľkej pozornosti.

Ako na Slovensku
Moje pátranie po veteránskom živote v Rumunsku skončilo zistením, že na Balkáne v ničom nezaostávajú. O svoje autá sa prvotriedne starajú, vedia o nich odborne rozprávať, užívajú si každú príležitosť zajazdiť si a majú v zbierkach skvosty s celosvetovým významom, ale aj lokálne špeciality, ktoré pre naše srdcia nemajú až takú lásku vzbudzujúci efekt. Návšteva ma nesklamala, naopak, vychutnal som si srdečnosť ľudí, aj skvele zorganizované podujatie. Možno sa tam budúci rok vyberiem opäť alebo pôjdem ďalej, tam, kam by nikoho na podobnú udalosť ísť ani nenapadlo.

Pozrite si tiež galériu niekoľkých rumunských pokladov< <<<<<

Pokračovanie galérie pod inzerciou

FacebookNenechaj si to len pre seba

Inzercia