Alfa Romeo 33 Stradale patrí medzi tie autá, ktoré nie sú výplodom bláznivých marketérov. A veru nepatrí ani k záchrancom motoristického sveta. Je to naozajstné auto so všetkými neduhmi. Vášnivá Talianka má viac ako polstoročie.

Text: Samuel Vanko Foto: archív

Často sa v motoristickom svete stane, že medzi legendy sa automobily dostanú pre niektorú zo svojich jedinečných vlastností – vzhľad, pokroková technika, ohromný výkon. Alfa Romeo má z každého kus. A zatiaľ čo množstvo navoňaných áut bolo odhalených v žiari reflektorov autosalónových hál, zo Stradale jej tvorcovia stiahli plachtu na pretekárskej dráhe. V predvečer Veľkej ceny Talianska na okruhu Monza ju 31. augusta roku 1967 predstavili v prostredí, pre ktoré bola Alfa Romeo stvorená – v jej DNA koluje pretekársky genofond v neriedenej forme, ktorý zdedila po rýdzo pretekárskom prototype Alfa Romeo Tipo 33. Aj preto boli oba automobily po technickej stránke prakticky rovnaké. Stradale mala akurát dlhší rázvor a trocha menší výkon motora. Bola postavená na rázcestí pretekárskych špeciálov a civilných superšportov. Jej poslanie najlepšie prezrádza slávny a povestný štvorlístok „Quadrifoglio“ – prvý raz bolo toto označenie použité v roku 1923. Použil ho konštruktér Ugo Sivocci, dnes toto meno prislúcha špeciálnym, športovo strihnutým edíciám automobilov značky Alfa Romeo.

V Alfe tlčie neskrotná V8 s objemom 1 995 cm3, ktorá zo seba vytlačí výkon až 170 kW. Výkon je k dispozícií pri 8 800 ot/min. S týmto arzenálom zvládne Stradale až 260 km/h. Na návrhoch motora je podpísaný Carlo Chiti, talentovaný technický dizajnér talianskej automobilky, špecializujúci sa na pretekárske unikáty. Agregát je spriahnutý so šesťstupňovou prevodovkou, ktorú skonštruoval nemenej slávny inžinier Valerio Colotti. Nádherne dynamická Alfa bola montovaná na zákazku, vyrábali ju výhradne ručne v milánskej firme Carrozzeria Marazzi – preto sa jednotlivé exempláre od seba líšili, keďže bolo možné prispôsobiť konečný produkt rozmarným požiadavkám klientov a tí výrobcu nijako nešetrili. Za dva roky bolo vyrobených len 18 kusov, preto, ak uvidíte nejaký na ceste, rovno si otvorte šampanské, lebo takéto stretnutia sú ako zázrak.

Ľahkonohá Talianka má hliníkové telo, nakreslené Francom Scaglionem. Hliníkové má dokonca aj šasi, čo v spojení s ohromným výkonom, pôsobilo obdivuhodne – šprint na 100 km/h Stradale zvládlo pod šesť sekúnd. Karoséria je magnetom pre oči. Dvere sa vyklápajú dohora a keď sa vyklopí aj predná a zadná polovica karosérie, nespustíte z Alfy Romeo oči. V tom čase si dali jej tvorcovia záležať na každom detaile, proti Stradale totiž stál zdatný súper – jedno z najkrajších Lamborghini, model Miura. V Alfe si však verili.. aj preto bolo jej veľdielo o štvrtinu drahšie.
V roku 2011 sa Alfa Romeo 33 Stradale ukázalo aj na slávnej súťaži elegancie v talianskom mestečku Cernobbio, pri jazere Como, kde majú svoje vily aj svetoví umelci. Na Concorso dˈEleganza Villa dˈEste Alfa zahviezdila a domov neodišla s prázdnym kufrom. Získala cenu Trofeo BMW Group, ktorú jej odklepla odborná porota.

Jeden, krásne zachovalý exemplár sa nachádza v Museo Storico Alfa Romeo v talianskom meste Aresa – na tomto mieste talianska automobilka pripravila špeciálnu výstavu venovanú ikonickej Alfe. Z línie 33 Stradale vzniklo ešte niekoľko ďalších, nemenej zaujímavých variácií, o ktoré sa postarali tie najzvučnejšie talianske dizajnérske esá. Verziu nazvanú Carabo prerobil Bertone a predstavil ju na autosalóne v Paríži v roku 1968. Model P33 Roadster vo svojej dielni pripravil Pininfarina a svetu auto ukázal na Turínskej automobilovej šou v roku 1968. Iguana vyšla zo skíc Giugiara z Italdesign. Motoristi ju prvý raz videli tiež v Turíne no v roku 1969. P33/2 Coupé Speciale je opäť dielom Pininfarinu a v roku 1969 z nej stiahol plachtu v Paríži. Aktívny Pinin sa postaral o rozruch aj verziou Cuneo, ktorú predstavil v roku 1971. Všetky variácie na tému Alfa Romeo Stradale ukončil Bertone hranatým modelom Navajo, ktorý ozvláštnil autosalón v Ženeve v roku 1976.