Na východnom Slovensku sme objavili čulého anglického starčeka, ktorý namiesto užívania si lenivého dôchodku rozváža svadobčanov. A zdá sa, že mu to prospieva.

Text a Foto: Samuel Vanko

Odpustite mi tú personifikáciu, no keď na mňa žmurkol tmavomodrý Austin, započul som zrazu chytľavú pesničku Chitty Chitty Bang Bang z filmu o lietajúcom, plávajúcom a najneuveriteľnejšom autíčku jedného bláznivého vynálezcu. Austin, ktorý som objavil, bol ešte stále vyzdobený stužkami z nedávnej svadby a keď sme mu pustili do garáže kúsok
svetla, mal som pocit, akoby ožil, ako keď navštívite svojho dedka, ktorý od radosti vyskočí od kuchynského stola, nedočkavo si oblečie kabát a palicou vás postrkuje von, do cukrárne, na prechádzku do parku a teší sa ako vám porozpráva príhody o nezbednom chlapcovi.

Podporiť časopis Veterán SK & Vintage District Magazine sumou 1,90 €. Ďakujeme

Pokojne aj každý deň
Automobil Austin 16/6 Burnham sme našli v malej dedinke len kúsok pod úpätím Slovenského raja. Od roku 1931 slúžil v Britskom kráľovstve a bolo oň celkom dobro postarané. Nikdy ho neodložili do stodoly, nebývali v ňom sliepky, nerozrezali ho a nevozili v ňom hnoj. Keď ho vypátral súčasný slovenský majiteľ, bol naozaj v dobrej kondícii. Aj keď sa tu na Slovensku museli postarať o podvozok, trocha oprášiť interiér a doladiť motor, je v takom stave, že jeho automobilová služba ľudstvu ešte neskončila. Dodnes je využívaným dopravným prostriedkom i keď nie na dennej báze, ale jazdí vždy keď je príležitosť. A keby bola každý deň? Tak aj vtedy.

Patina

Je to otázkou možností, vkusu a hlavne nálezového stavu vozidla. Niektoré autá si vyžiadajú komplexnú renováciu, po ktorej sú majitelia nútení dotiahnuť reštaurovanie do stavu, v akom autá ani nevyrobili. O to viac sa medzi vozidlami vynímajú veterány, ku ktorým bol osud o niečo milší a zachoval ich také, že ich stačí umyť. Austin mal šťastie. Je pôvodný. Vidno to v každom rohu. Malé pukliny na čiernom laku blatníkov sedanu skrývajú množstvo príbehov, na ovládačoch vidno, že ich šoféri používajú už celé desaťročia a výnimočnú autenticitu podčiarkujú originálne evidenčné čísla s platnou registráciou. „Preferujem pôvodný stav. Neprekáža mi, ak je auto alebo motocykel ošumelý, no dôležité je, že je pôvodný,“ povedal nám počas jazdy v Austine jeho majiteľ Rastislav.

Cez Lamanšský prieliv
Slovenský veteranista si Austina doviezol priamo z Anglicka. No bol až druhou voľbou. Na Britské ostrovy sa vybral po celkom iné vozidlo, ktoré našiel cez internet a skontaktoval sa s pôvodným majiteľom. Vtedy boli Vianoce, a tak si cestu cez La Manche chcel nechať na neskôr. Prvého januára sa však Brit ozval. Záujemcovia vraj pribúdali a ak historika naozaj chce, musí prísť hneď. Preto sa namiesto vítania nového roka Rastislav vybral na „furmanku“. Za starými plechmi prešiel viac ako 2 600 kilometrov. „Keď som tam prišiel a ten pán otvoril garáž, myslel som si, že skolabujem. To bola katastrofa. Auto malo nový lak, celkom potlačený pôvodný stav a ani ostatok ma vôbec neoslovil. To auto nedýchalo tým povestným anglickým motoristickým duchom,“ spomína si Rastislav, „našťastie som sa na tú cestu dobre pripravil a mal som v Británii vyhliadnuté viaceré zaujímavé kúsky,“ dopĺňa. K prvému autu slovenská výprava počítala kilometre, už len 100, už len 50, 10, no a potom prišlo sklamanie. Ak si chceli Slováci napraviť chuť, čakalo ich ďalších 400 kilometrov k náhradnému historickému artefaktu. Stálo to za to? „Asi to tak malo byť. Keď sme prišli na nové miesto, čakal nás distingvovaný pán v klobúku, niečo robil okolo auta, ktoré voňalo históriou. Pôvodný lak, interiér aj kolesá. Britský džentlmen s nami posedel a prerozprával celý deň, až kým sme sa nevydali na cestu domov a ja som si spokojný so sebou viezol tohto Austina“

Nápomocný klub
Napriek skvelému stavu vozidla bolo potrebné doladiť na ňom drobnosti. Veľkým rébusom vedia byť anglické motory, no Rastislav sa výborne vynašiel a keď potreboval s autom pomoc, obrátil sa na aktívny anglický klub vozidiel Austin, v ktorom objavil skvelých, dobre informovaných a nápomocných ľudí.

Služobníček
Austin 16/6 Burnham Six Saloon bol vyrobený v roku 1931. Na jeho pohon slúži radový šesťvalec s objemom 2,2 litra so skromným výkonom 11,7 kW (16 k), ten však autu celkom postačuje. Vpredu pozdĺžne uložený agregát so zliatinovým blokom prostredníctvom štvorstupňovej manuálnej prevodovky roztáča zadné kolesá. Austin je vybavený klasickým elektrickým štartérom, no ako je pri starčekoch zvykom, aj tento sa dá roztočiť pekne štýlovo – kľukou. Viac ako štvormetrový historik stojí na 20-palcových kolesách vyrobených z plechových výliskov a na zastavenie sedanu slúžia bubnové brzdy.

V interiéri je priestoru na rozdávanie. Na zadných sedadlách sa pohodlne usadia aj vysokí pasažieri s dlhými nohami. Vozidlo bolo určené na dlhé štreky a ku komfortu vzadu usadených cestovateľov perfektne pasujú málo vídané vyklápacie stolčeky, pripevnené na chrbtoch predných sedadiel. Zadná lavica vás svojou mäkkosťou pohltí a pri pohľade na pomaly ubiehajúcu krajinu zabudnete na čas. Šesťvalcový motor kovovo bubnuje, listové pružiny pohadzujú autom, na stolíku sa natriasa škótska whisky a Austin vám pritom vyrozpráva všetky svoje zážitky. Modrý Brit je neuveriteľne autentický a vďaka pôvodnému stavu nezamlčí ani jeden príbeh.

Pohľad do encyklopédie

Model 16 sa vyrábal v rokoch 1927 – 1938. Existoval vo viacerých verziách, ktoré sa líšili celkovou dĺžkou (4,3 – 4,5 m) a rázvorom, ktorý v najdlhšom spracovaní mal až 3 metre. Austin 16 sa vyrábal v dvoch základných variantoch Saloon a Tourer. Paralelne s výrobou modelu 16 pracoval Austin aj na vývoji verzie 18 a jej pozvoľnom uvedení na trh. Naplno sa výroba rozbehla v roku 1938

[flagallery gid=90 skin=optima_jn]