Na prvé sa nezabúda, a to ani po 110 rokoch. Type 10 bol prvým automobilom, ktoré postavil Ettore Bugatti pod vlastným menom a existuje dodnes. A nielen to, je v dobrom stave a plne pojazdné.

Text: Lenka Mondočková Foto: The Bugatti Trust

Ľahkosť, sila, rýchlosť. Tieto tri atribúty vírili hlavou mladému talianskemu dizajnérovi, ktorý hľadal spôsob, ako ich pretaviť do niečoho skutočného. Auto tak vyvážené, že by dokázalo konkurovať tým najlepším z najlepších a ešte ich aj ďaleko predstihnúť. V roku 1908 si sadol za kresliacu dosku a vytvoril Type 10 – prvé plnokrvné Bugatti na svete.

Nad priemer
Milánsky rodák Ettore Bugatti začal s navrhovaním automobilov už v devätnástich rokoch a spočiatku pracoval pre iné, v tom čase dobre známe automobilky ako De Dietrich či E.C.C Mathis. V roku 1907 vstúpil do spoločnosti Gasmotoren-Fabrik Deutz AG v Kolíne a začiatkom 20. storočia sa vypracoval na vedúceho produkčného oddelenia. Žil a pracoval vo vile neďaleko továrne, kde sa venoval aj svojim súkromným projektom. Mal dokonca vlastných zamestnancov a jediné, čo prevzal z fabriky Deutz, bol základný materiál na stavbu Type 10. Malé, ľahké a mrštné vozidlo dostalo do vienka predurčenie vyhrávať. Jeho pokrokovosť spočívala v konštrukcii, ktorej sa vtedajšie ťažkopádne automobily so štvor až dvanásťlitrovými agregátmi nemohli rovnať. Type 10 mal štvorvalcový motor objemu len 1,2 litra a výkon 7,35 kW (10 koní). Aj tento pomerne nízky výkon stačil pri váhe vozidla (iba 356 kilogramov) na dosiahnutie maximálnej rýchlosti 80 km/h. Dnes sa to zdá málo, ale v dobe pred 1. svetovou vojnou sa z takejto hodnoty dokázala zakrútiť hlava. Medzi ďalšie inovácie
vozidla patrilo odpruženie listovými pružinami, motor mal vačkový hriadeľ v hlave valcov a jeho sila bola na zadné kolesá prenášaná nie reťazou, ale kardanovým hriadeľom. Mriežka chladiča v prednej časti vozidla mala obdĺžnikový tvar a typickú podobu podkovy nadobudla až neskôr.

Stále lepší
Type 10 si získal odbornú verejnosť i známe osobnosti vtedajšieho života. Francúzsky pilot a priekopník letectva Louis Blériot si automobil vyskúšal na leteckej výstave v Kolíne a naliehal na Bugattiho, aby spustil jeho sériovú výrobu. Ten sa už s touto myšlienkou pohrával a s pomocou obchodných partnerov založil koncom roka 1909 svoju vlastnú spoločnosť. Sídlila v priestoroch starej garbiarne v Molsheime. Ešte predtým sa Bugattimu podarilo s Darmstädter Bank vyjednať
pôžičku na stavbu desiatich áut a piatich leteckých motorov.

Vývoj Type 10 pokračoval a modifikovaný automobil dostal označenie Type 13 (názov Bugatti už niesol oficiálne). Na pohon mu slúžil štvorvalcový motor s objemom 1,4 litra a výkonom 11,03 kW (15 koní). Maximálna rýchlosť bola zvýšená na 90 km/h.

Číslo 10 stále nažive
Bugatti ostal verný svojej prvej láske a na predaj Type 10 ani nepomyslel. Vlastnil ho ešte aj v roku 1939, ale auto nehrdzavelo len tak niekde v sklade. Slúžilo Bugattiho manželke Barbare
na každodenné jazdenie. Keď počas druhej svetovej vojny Nemci obsadili Alsasko, Ettore ukryl Type 10 v lodenici v Bordeaux, kde sa v tom čase venoval navrhovaniu a stavbe rýchlostných člnov. Po jeho smrti v roku 1947 upadol Type 10 do zabudnutia. V Bordeaux ho koncom 40. rokov minulého storočia objavil istý francúzsky pretekár. Automobil v dezolátnom stave nechal zrenovovať a predal britskému zberateľovi. Z jeho rúk putoval Type 10 do súkromnej zbierky v Spojených štátoch, kde odstúpil ďalšiu renováciu. Podvozok a kolesá získali červeno-oranžový náter a karoséria zase striebristo-sivý odtieň. Na verejnosti sa Type 10 objavuje iba vzácne, najmä počas automobilových výstav, a hoci má už 110 rokov, stále je pojazdné ako „za mlada“.