Ikona automobilového športu, svetový konštruktér a skvelý manažér dal svetu motorizmu meno, ktoré sa stalo synonymom rýchlosti a motoršportovej precíznosti.

Text: Samuel Vanko Foto: archív

Enzo Ferrari je pojem, jeho priezvisko je svetová značka, ktorá okolo seba rozkrúca miliardy eur. Narodil sa pred 122 rokmi a to je skvelá príležitosť, pozrieť sa na jeho, nie celkom priamočiary život.

Svojrázne dieťa
Skôr, ako vznikla značka Ferrari a zatienila ostatné automobilky, bol tu Enzo, jej stvoriteľ, ktorý sa k svojmu vlastnému automobilu dopracoval kľukatou cestou. Narodil sa 18. februára 1898 v talianskom meste Modena na severe Apeninského polostrova. Už na začiatku života mu osud načrtol, že bude mať zaujímavý život. Keď Enzo uzrel svetlo sveta, jeho otec sa vybral na matriku, aby tam nechal zapísať meno novorodenca. Husto snežilo a na úrad sa dostal dva dni po narodení Enza, preto matrika vedie oficiálny dátum narodenia 20. februára 1898. Aj keď z Enza vyrástol svetovo známy konštruktér a pretekár, jeho rodina najskôr žila takmer celkom obyčajný život. Otec pracoval ako obrábač kovov vo vlastnej skromnej dielni neďaleko Modeny. Našťastie sa mu neskôr začali hrnúť zákazky priamo od štátu, čo mu zabezpečovalo pravidelný slušný príjem. Enzo so starším bratom Alfredom bývali v jednej izbe priamo nad dielňou a viac ako o autá sa najskôr zaujímali o chov holubov. Často súťažili, koho holub ďalej zaletí. Od malička sa o Enzovi hovorilo ako o svojráznom dieťati, ktorého čaká úspešná budúcnosť. Tú si však musel vydrieť.

Otec oboch chlapcov túžil mať zo synov inžinierov. Alfredo bol usilovný žiak, a tak to pre neho nebolo nič nesplniteľné. Enzo sa inžinierom formálne nikdy nestal. Nerád sa učil a radšej sa nechal zamestnať, akoby mal chodiť do školy. Ako sa rýchlo ukázalo, ani ťažká manuálna práca mu úplne nevoňala a to ovplyvňovalo aj jeho sny o budúcnosti. „Ako chlapec som v chronologickom poradí chcel byť najskôr operným spevákom, potom športovým novinárom a napokon automobilovým pretekárom,“ povedal kedysi o svojom detstve a mladíckych plánoch Enzo. Dva zo spomínaných cieľov aj dosiahol. Ale, ako všetci viete, spevákom sa nestal.

Športovec
Enzo od malička rád športoval a zaujímal sa o všetky športy, od behu až po gymnastiku, šerm či korčuľovanie. Pomerne skoro sa do jeho okruhu záujmov dostali aj automobilové preteky. No skôr ako samotné aktívne športovanie ho interesovalo dianie okolo. Ešte ako tínedžer písal reportáže z miestnych futbalových zápasov, ktoré vychádzali v novinách Gazzetta dello Sport. Neraz povedal, že bol na seba hrdý, že to dokázal.

Začiatok dvadsiateho storočia jednoznačne patril automobilu a niet sa čomu čudovať, že ambicióznemu mladému Talianovi pomaly tento vynález učaroval. Veď sa narodil len pár rokov po Benzovej slávnej trojkolke, prvom automobile na svete. Motorizmus mu preto rástol priamo pred očami a sám, na vlastnej koži zažil jeho ohromný rozmach.

K automobilom sa dostal prostredníctvom vlastného otca. Ten mal vďaka pracovitosti i obchodníckemu šťastiu dostatok prostriedkov, aby si kúpil automobil – dokonca bol jeden z prvých v Modene. Do jeho kovodielne totiž začali prúdiť vozidlá na opravu, preto nemohol ostať mimo, ak chcel prvým vozidlám naozaj rozumieť. A práve vďaka tomu pričuchol k štvorkolesovému zázraku aj Enzo. V roku 1908, keď mal okrúhlych desať rokov, ho vzal otec do Bologne, kde na vlastné oči videl pretekársky Fiat Feliceho Nazzaru, ktorý vyhral preteky Coppa Florio. A vtedy sa to stalo – Enzo si uvedomil, že to to je svet, ktorému sa chce oddať celou dušou.

>>>>>POKRAČOVANIE: VOJAK I PRETEKÁR<<<<<

[Show slideshow]