Hodinky na palubných doskách

Hľadať

03 1929 Duesenberg

Hodiny ako merač času existovali dávno predtým, než sa objavili prvé automobily. Prví automobilisti na meranie času používali vreckové hodinky. Až keď na prelome 19. a 20. storočia dostali vozidlá prístrojovú dosku, vznikol odrazu priestor, kam sa dali upevniť.

Text: Kornel Pressburger Foto: archív autora textu

Prvé autohodiny boli vreckové hodinky upevnené v kovovom puzdre, ktoré sa skrutkami prichytávalo na prístrojovú dosku. Hodinárske firmy postrehli nové využitie tohto artikla a začali preto vreckové hodinky prispôsobovať potrebám automobilistov. Ciferník mal väčší priemer a aby sa hodiny dali naťahovať aj v motoristických rukaviciach, korunka bola mohutnejšia a presunula sa z hornej na dolnú časť puzdra. Hodiny už nemali uško na zavesenie, obal na ne sa vyrábal z masívnej mosadze a boli buď poniklované, alebo postriebrené.

Prečítajte si aj o interiéroch, do ktorých sa zamilujete

Vzťah medzi meraním času a automobilom sa stával čoraz tesnejší a podnecoval partnerstvo hodinárskych firiem s automobilkami. Švajčiarski výrobcovia hodín mali už vtedy vo svete dobré renomé a prvou firmou, ktorá autohodiny začala sériovo vyrábať, bola firma DOXA. Patrila k prvým veľkovýrobcom osemdňových kalibrov určených na týždenné naťahovanie. Autohodiny sa do prvej svetovej vojny predávali ako príslušenstvo a v tej dobe bol pre ne charakteristický biely emailový ciferník s osemdňovou mechanikou.

Inzercia
REKLAMA NA VOMACKU TRICKA

Po prvej svetovej vojne sa na trhu začalo okrem tradičných švajčiarskych objavovať aj čoraz viac anglických, francúzskych a nemeckých výrobcov autohodín. Ich produkty však vo väčšine prípadov stále obsahovali mechanický strojček vyrobený vo Švajčiarsku. Pre automobilky vznikali autohodiny s nápisom automobilovej značky, nie je preto ničím zvláštnym vidieť napríklad v automobiloch Praga autohodiny značiek A.T. Paris alebo nemecké VDO. Emailové ciferníky ustúpili striebornému eloxovanému plechu alebo hliníku natretému bielou farbou. Nastavenie a naťahovanie bolo vyvedené na alebo pod prístrojovú dosku, pričom výhodou mechanických autohodín z tých čias bola aj ich jednoduchá oprava.

Móda čiernych ciferníkov nastala začiatkom 20. rokov prechodom z leteckých prístrojov do automobilových. Na tento módny trend reagovali všetci výrobcovia a hoci niektorí považovali čierne za menej čitateľné, ostali autohodiny s čiernymi ciferníkmi v obľube až do sedemdesiatych rokov minulého storočia.

Vedeli ste, že slávne hodinky Tag Heuer Monaco sú späť?

Jedny z prvých elektrických autohodín vyrobila francúzska firma Elegana, Paris. Automobilistom ich ponúkala od polovice 20. rokov minulého storočia, pričom štýl art deco, ktorý sa začal šíriť z Francúzska v dvadsiatych rokoch, sa odzrkadlil i v tvare autohodín. Ciferníky už neboli len okrúhle, ale vyrábali sa aj v rôznych štvorcových a obdĺžnikových prevedeniach, niekedy dokonca hýrili pestrými farbami.
Osobitnú skupinu tvoria autohodiny, ktoré majú okrem merania času ešte ďalšie funkcie. Nemecké hodiny VDO mali na ciferníku štvrťkruhové otvory, kde sa zobrazoval stav paliva v nádrži alebo tlak oleja. Iné v jednom prístroji obsahovali rýchlomer a autohodiny. Módny hit konca 30. rokov predstavovalo umiestnenie autohodín do vnútorného spätného zrkadla.

Boli to práve autohodiny, ktoré si majitelia vyberali z vozidiel, len čo im tie doslúžili a ukladali si ich do stojanov a vitrín, kde ďalej plnili funkčnú aj estetickú úlohu. Nie je preto zvláštnosťou, že v mnohých veteránoch autohodiny jednoducho chýbajú, v lepšom prípade je otvor po autohodinách vyplnený inými, ktoré nie vždy korešpondujú s ostatnými prístrojmi na prístrojovej doske.

Na druhej strane sú to práve autohodiny, ktoré sa ako ozdoba na písacích stoloch či vo vitrínach dodnes zachovali v takmer pôvodnom, funkčnom stave a sú schopné opäť zaujať svoje pôvodné miesto na prístrojovkách historických vozidiel.

Vyšlo v spolupráci s magazínom Veterán SK

Inzercia