V našich končinách nebývajú japonské značky tou prvou voľbou pri hľadaní auta do zbierky. Napriek tomu majú zaujímavé kúsky. Pozreli sme sa na tretiu generáciu Accord, ktorá už má nad tridsať rokov.

Text: Pavol Pukanec Foto: Maroš Schmidt

Auto dizajnom a ani prevratnou technológiou nezaujme. Obzerať sa po nej budú skôr aktuálni štyridsiatnici, pre ktorých to môže byť nostalgia. Aj keď v našich končinách sa toto auto
v 80. rokoch veru pohybovalo extrémne zriedka, ak vôbec. Objavilo sa až v 90. rokoch, no to už boli autá z druhej ruky a pre mnohých išlo o prvé vozidlo. Ponúkalo zaujímavý a neopozeraný
komfort strednej triedy a techniku, akou tunajšia produkcia veru nedisponovala.

Prečo Accord?
Hm, to je zložitá otázka. Musíte ho chcieť, mať slabosť pre módu, hudbu a autá z 80. rokov. Má nuansy, aké sa v modernejších autách už neobjavili – napríklad vyklápacie svetlá. Vlastnili ich legendárne automobily od Mazdy MX-5 po Ferrari F40 a Accord je medzi nimi. Ak vám krásy i škaredosti 80. rokov nič nehovoria, zrejme v Accorde zaľúbenie nenájdete. Ale ak by náhodou, poďme sa naň pozrieť bližšie.

Accord tretej generácie bol predstavený v júni roku 1985. Do Európy sa dostala Honda o niečo neskôr. Dizajnovo patril Accord do rodiny Hondy, ktorej kraľoval luxusný sedan Legend. Predával
sa na rôznych trhoch, pod rôznymi menami a dokonca aj vo viacerých verziách (hatchback, coupé či praktický aerodeck, ale napríklad aj s konvenčnými svetlometmi). Tretia generácia na domácom trhu získala titul Japonské auto roka a bola to prvá Honda, ktorá mala na oboch nápravách dvojité lichobežníky, čo sa radikálne prejavilo v kvalite jazdných vlastností a výborne to zapadlo do športového charakteru auta.

Rôzne trhy, rôzne autá
Accordy sa výrazne líšili v závislosti od jednotlivých trhov, kde sa predávali. Práve to je pre japonské autá typické, a preto býva niekedy ich renovácia o niečo zložitejšia. Amerika mala svoje verzie, Kanada svoje, Európa svoje, Japonsko tiež. To by vám zberatelia Japoncov vedeli porozprávať celé litánie. Autá sa líšili v detailoch alebo aj motorizáciách, následne tiež v typoch brzdovej sústavy. Do Európy boli dovezené verzie s motormi 1,6 litra (66 kW), a dvojlitre s výkonmi (73 – 102 kW). Názory na to, aké karosárske verzie sa dovážali do Európy, sa rôznia. Jedny pramene tvrdia, že išlo len o sedan a hatchback, iné k nim pridávajú aj coupé. Každopádne,
situácia je taká, že vďaka rozmáhajúcej sa preprave a kuriérskym službám už nie je problém nechať si doviezť verziu aj z iného kúta sveta.

Tipy z internetu
Pozerali sme, v akých cenových reláciách sa Accordy pohybujú. Nárasty hodnoty na tieto autá sa dajú určiť len veľmi ťažko. O nejakom zhodnotení ešte veľa hovoriť nemôžeme. Ak totiž pustíte na trh aj pekné auto so zaujímavým motorom a v skvelom stave, predáva sa o niečo ťažšie. Musíte si nájsť fajnšmekra, ktorý tento štýl ocení. Rádovo sa však za pekné autá s dvojlitrom, v kompletnom stave a s výborným interiérom dá vypýtať aj 4 000 eur. Fakt, že Accord nie je práve téma dňa, prezrádza aj ponuka. Na predaj sme v Európe našli osem áut. Najdrahšie z nich, krásne kupé, si majiteľ cenil na osemtisíc eur.

Možno to nie je investičné terno, no získate automobil pohodlný, jemne športový, určite neopozeraný a svojský. Verte, že na zraze budete rarita.