Segment SUV bol kedysi skúpy na modely. Vlastne, on ani neexistoval a ak ste chceli niečo odvážnejšie na vozenie, museli ste siahnuť po offroade, ktorý sa však nekamarátil s asfaltom. No 80. roky to zmenili.

Text: Samuel Vanko Foto: Toyota

Túžba mať športovo-úžitkové auto, schopné sa pobiť so stredne náročným terénom a pritom sa nestratí ani v bežnej premávke za ostatné roky prerástla až do akejsi obsesie. Po SUV už túži každý. A je úplne jedno, či ho naozaj potrebuje. Chce vyšší podvozok, veľké kolesá, mohutnú karosériu, ale nechce poriadny offroad. To je akási zmes vplyvu marketingu, stádovitosti a trocha popletených preferencií – alebo veľmi jasných a uprataných potrieb? Kedysi SUV len hľadali svoje miesto vo svete približovadiel. Automobilky však vtedy veľmi rozumne vycítili ich potenciál, a dnes hrajú prím. Ponúkajú priehrštia pekného dizajnu, fajnové výbavy, prvotriedne motory a… a ako SUV, či crossover už existuje všetko. Od malých mestských áut (lebo oplastovanú karosériu, chránenú pred útokmi zúriaceho asfaltu nutne potrebujete pri parkovaní v podzemnej garáži), až po obrovské cestovateľské SUV, ktorých existencia ešte ako tak dáva zmysel, lebo keď pôjdete na ďaleký výlet k moru, možno si odskočíte autom na pláž. Ale nehádžme všetkých do jedného vreca. Dnes vďaka SUV žije viacero automobiliek, ktoré by už dávno boli len ako spomienka v encyklopédiách. A aj v tomto segmente sú autá, ktoré sú pamätné. Dokonca aj tie menšie – povedzme, mestské. Ide zväčša o pionierov, ktorí rozpútali toto šialenstvo. Jedným z nich je Toyota RAV4. Jej sériová podoba síce ešte nemá 30 rokov, ale určite stojí za pozornosť. Má viacero karosárskych verzií, nie je to prerastená kopa plechov a pomaly sa stráca z inzerátov.

Inzercia

Prvé SUV?
Že RAV4 je prvé SUV sa píše v marketingovej brožúre, ale dalo by sa o tom polemizovať, lebo viacero automobiliek v 80. rokoch prišlo s trocha vymäknutými verziami offroadov, určenými na každý deň. Toyota by si to prvenstvo rada prisvojila (to každý), no každopádne sa dá konštatovať, že v kategórii kompaktných SUV je jedným z najdôležitejších priekopníkov. Koncept prvej RAV4 sa objavil v roku 1989. V tom čase však veľa vody nenamútil.

Toyota z neho stiahla plachtu na dôležitom japonskom autosalóne v Tokiu. Možno Toyota mohla pomýšľať aj nad Ženevou, autosalónom, ktorý na začiatku výstavníckej sezóny rozdá karty a býva svedkom prelomových odhalení. Mohla byť takým odhalením aj zvláštna Toyota RAV Four, trojdverový krpec s výrazne japonským dizajnom a bacuľatou karosériou, posadenou na napuchnutých kolesách offroadového typu? Mohla, ale Toyota potrebovala otestovať reakcie, preto ostala na domácej pôde. Segment SUV de facto neexistoval. Boli to len pokusy. Ako sa však ukázalo neskôr, Toyota sa vybrala dobrým smerom. Sama automobilka sa vtedy nehrdila módnym označením SUV. Názov RAV prezrádzal všetko bez zbytočných prívlastkov – Recreational Active Vehicle.

Z káčatka hviezda
Koncept bol takým škaredým káčatkom. Napriek tomu, že Toyota mu dala v expozícii dostatočné miesto, ľudia si ho obzerali skôr so zvedavým úškrnom. No Toyote a šikovným, pracovitým vývojárom, dizajnérom a plánovačom sa za päť rokov podarilo vymodelovať auto, ktoré malo už celkom inú pozíciu a aj tvar. Dizajnéri upratali dizajn, poeurópštili jeho výraz a v roku 1994 pustili do sériovej výroby milého drobca, ktorý si určil vlastné pravidlá. Na veľké odhalenie si japonská automobilka vybrala už spomínanú ženevskú výstavu. Už totiž nešlo len o zistenie reakcií. Toyota išla s kožou na trh a chcela dobyť automobilový svet. Nuž a podmaniť si rozmaznanú motoristickú Európu je vždy veľkou výzvou.

Čo sa vlastne tých päť rokov v Toyote dialo? Veľa. Najskôr bolo treba presvedčiť firemnú peňaženku, že niekto také auto potrebuje. Projekt RAV Four najskôr totiž vôbec nedostal zelenú. Vlažný postoj novinárov a návštevníkov autosalónu v Tokiu nepridal nikomu na odvahe. Auto s rozmermi plážovej buginy alebo mestskej nákupnej tašky vystrčenej na vysokom podvozku, s offroadovými balónmi a pohonom všetkých kolies? Navyše v čase, keď tvrdé offroady strácali silu? To boli silné protiargumenty. Ale…

Keď si odmyslíme Suzuki Samurai, ktorý bol nekompromisným terénnym náčiním, tak tu nachádzame skutočné prvenstvo RAV4. Prvý mestský SUV/crossover, hovorte tomu ako chcete, no RAV4 zrazu postavila do pozoru aj odbornú verejnosť. Tá síce nebola totálne unesená, ale určite bola zvedavá. Čo také auto dokáže a prečo vlastne existuje?

Zábava
Ako prvý motor bol na pohon zvolený benzínový dvojliter. V spojitosti so samonosnou karosériou a nezávislým zavesením všetkých kolies mala RAV4 celkom slušné jazdné vlastnosti. Húpala sa, to áno, aj bola neposedná, lebo mala krátky rázvor, lenže bola zábavná a vyzerala tak milo. Dĺžka 3,7 metra z nej robila exemplár, ktorý v druhom najmenšom automobilovom segmente (tzv B), vynikal. Krátkosťou. Keby RAV4 nebola taká vysoká, ani by ste si ju na parkovisku nevšimli. A dnes? No, veru si ju ani nevšimnete, svojou prerastenosťou ju zakryje hocijaké iné SUV.

Benzínový dvojliter je v malej karosérii umiestnený pod prednou kapotou priečne a jeho maximálny výkon 95 kW (129 k) prepožičiava autu slušnú dynamiku. Prevodovka poskytovala trvalý pohon všetkých kolies, chýbala jej však uzávierka diferenciálu. No ten si filozofia auta nijako nepýtala.

Typickým prvkom sú zadné tretie dvere, ktoré sa neotvárajú dohora, ale do boku. Nádherný detail. Klasický trojdverový variant doplnila päťdverová verzia a tiež verzia s plátennou strechou. Prvá generácia vydržala na trhu od 1994 do roku 2000 (elektrická alternatíva dokonca do roku 2003) a ak by bolo na mne, tak Samuel Vanko by si vybral polokabriolet. Má nezbednú, voľnomyšlienkársku charizmu, dovolenkovú auru a keď ho raz za uhorský rok vidím na ceste, neviem sa naň vynadívať. Tak preto.

V inzerátoch
Prvá generácia Toyoty RAV4 je aktuálne na dne. Je ťažké predpovedať, či sa niekedy z toho dna odlepí a ak áno, tak určite sa z nej nestane investičný tiger, z ktorého budete doma utierať prach. Tento investičný tip som vybral z jediného dôvodu. RAV4 prvej generácie mizne, lebo Toyota neustále pracuje na modernizácii modelového radu a ten vďaka tomu patrí medzi najúspešnejšie vo svojom segmente. Nie je dôvod si auto odkladať v špajzi ako dobre uložené peniaze. Je však nádherným kúskom spomienok (v mojom prípade aj na moje motoristické začiatky) a viem si ho predstaviť ako nádherný element, s ktorým by som chodil na piknik, k rieke, na kávu.

Za pekné kúsky si predajcovia pýtajú okolo 3 000 – 4 000 eur, čo nie je zase až tak málo. Objavil som exempláre za menej ako dve tisícky, ale úprimne sa priznám, že udržiavať japonské auto pri živote nie je celkom jednoduché, takže by som radšej siahol po auta v špičkovej kondícii.

Inzercia