Do interiéru horčicovo žltého roadstera som sa dostal vďaka jubileu samotnej Škody. Pri oslave 120. rokov založenia mi prialo šťastie a mohol som si vybrať z niekoľkých áut patriacich múzeu. Bez rozmýšľania som sadol do Tudora.

Text: Samuel Vanko Foto: Samuel Vanko, Škoda, Peter Mihálik

Mladá Boleslav prešla za ostatné roky zaujímavou sériou opráv a jej stará časť je hodná návštevy. Nebudete ľutovať, že ste si z Prahy odskočili na malý výlet, skutočne nie. A pri tej príležitosti by ste nemali vynechať ani exkurziu v priestoroch múzea dnes už len českého automobilového výrobcu Škoda. Mapuje históriou od čias Laurin & Klementa, od bicyklov až po moderné vozidlá. Keď fabrika oslavovala 120 rokov existencie (od založenia spoločnosti L&K), otvorila svoje brány aj pre novinárov. Nelenil som a prišiel si vyskúšať niekoľko historických vozidiel. Medzi nimi hrdo stál krásne naleštený žltý Tudor a ja som od počiatku vedel, že práve v ňom sa chcem odviezť. Nesmierne príťažlivá karoséria vyžarujúca auru skutočného povojnového historika sa do mňa navždy vryla ako nezabudnuteľná spomienka. Vlastne až tak, že som sa začal po Tudore obzerať. Nuž, myslel som si, že by sa mohol vynímať v garáži a že ani nebude drahý. Veď to nie je žiaden luxusný krížnik, o ktorý sa bijú miliardári na aukciách. Nakoniec som od svojho márnotratného zámeru odskočil. Zistil som totiž, že Tudor už dávno nie je nechcené auto a že jeho hodnota je na vzostupe, mimo môj disponibilný zostatok na účte. Koľko? Nuž, 33 000 eur nie je ďaleko od pravdy. Za starú Škodu? Áno a podľa mňa si to zaslúži.

Z vlády do múzea
Vozidlo, ktoré som si vybral, pôvodne slúžilo na Úrade predsedu vlády a bolo vyrobené v roku 1948. Je teda jedným z prvých vynovených Tudorov, ktoré už niesli číselné označenie 1102. Od verzie 1101 sa nová Škoda líšila len v drobnostiach. Radiaca páka bola presunutá z podlahy na stĺpik riadenia, predný nárazník je viac zapracovaný do karosérie a menšie úpravy zaznamenala aj palubná doska. Pôvodne bolo vraj vozidlo zelené a na žlté bolo prestriekané z celkom neznámych dôvodov. V súčasnosti sa nachádza v správe múzea v Mladej Boleslavi, ktoré ho získalo s kompletnou históriou.

Z ríše snov
Vonku bolo sychravo a pomerne chladno. Napriek tomu som neodolal a strecha putovala dole. Nie je to jednoduchý proces, ale v tom čase nedokázalo takmer ani jedno auto zložiť strechu takým jednoduchým spôsobom, ako to poznáme dnes. Aerodynamika v 40. rokoch nehrala pri takýchto autách rolu, preto do vozidla fúka. A to dosť. Lenže Tudor je aj po 70. rokoch v skvelej kondícii a jazdí sa s ním ohromne dobre. Preraďovanie chce trocha cviku, no keď mu prídete na kobylku, budete si ho vychutnávať plnými dúškami. Vozidlo miluje jazdenie, nevyhovára sa a jazda nie je nijakým utrpením. Všetko funguje klasickým spôsobom, na aký ste zvyknutí aj pri dnešných moderných vozidlách s manuálnou prevodovkou. Akurát so spiatočkou to nebolo jednoduché, preto som si radšej na parkoviskách nechával auto tak, aby som nemusel cúvať. Chce to naozaj chytiť ten správny grif, potom to už ide. Ja som ho získal takmer na konci cesty.

Štvorvalcový agregát s objemom 1,1 litra nie je trhač asfaltu. Je príjemný spoločník na dlhé výlety, dych mu dochádza až v prudkých stúpaniach, a to vás ostatní účastníci premávky prestanú obdivovať a začnete prekážať. Na sledovanie malého zrkadla umiestneného na blatníku, vám však počas boja so zákrutami nezostane čas. Bielym volantom Tudora bolo treba neustále korigovať jazdu, aby ste ostali bezpečne v pruhu, no na druhej strane veľmi ochotne išiel do zákrut a keď si k tomu pripočítam pohodlie za volantom, ohromnú charizmu, ktorú auto vyžaruje, pokoj, akým jazdí a pôsobí… tak áno, možno si naň predsa len začnem odkladať. A ešte jedna chuťovka, na ktorú som však neprišiel sám. Musel mi poradiť technik z múzea. Tudor sa štartuje nohou. Ohromné.

Obľúbený Tudor
Škoda 1101 vynikala na svoju dobu atraktívnym dizajnom a modernou technickou koncepciou, ktorá zahŕňala chrbticový, vpredu vidlicový rám podvozku, nezávislé zavesenie všetkých kolies, účinné hydraulické brzdy a tiež úsporný radový štvorvalcový motor. Ten zo zdvihového objemu 1 089 cm3 dával najvyšší výkon až 23,5 kW (32 k). V pestrej ponuke automobilky z roku 1946 sa objavil ako dvojdverový uzavretý automobil, po anglicky „two-door“, z čoho vznikla aj jeho prezývka Tudor. Neskôr pribudla štvordverová karoséria sedan a obľúbenými sa stali aj tudor-kabriolety s dverami v pevných rámoch a sťahovateľnou textilnou časťou strechy či elegantné roadstery. Samostatnú kapitolu v histórii modelu Tudor predstavuje Škoda 1101 VO, vojenský automobil so špeciálnou otvorenou karosériou. Vozidlá modelového radu Škoda 1101 (po modernizácii označené ako 1102) vyrábal štátny podnik AZNP, „Automobilové závody, národný podnik“. V Mladej Boleslavi vznikal kompletný podvozok, karosérie boli vyrábané v pripojených závodoch vo Vrchlabí a Kvasinách. Cena Škody 1101 na domácom československom trhu predstavovala v roku 1946 až 67 700 korún a vzhľadom na neľahkú hospodársku situáciu po vojne museli záujemcovia pri jej kúpe predložiť špeciálny oprávňujúci poukaz. V období medzi rokmi 1946 a 1952 vzniklo 66 904 kusov civilnej verzie Škody Tudor a 4 237 špeciálnych vyhotovení pre ozbrojené zložky. Svoje meno si vozidlo upevnilo aj v zahraničí, pričom medzi exportné krajiny patrilo napríklad Poľsko, Belgicko, Spolková republika Nemecko, ale nemálo kusov by sme našli aj v Austrálii, Indii, Juhoafrickej únii, Brazílii či Kanade. Škoda 1101/1102 pritom zaznamenala celý rad úspechov aj na poli motoristického športu. Tri vozidlá Tudor, štartujúce v triede do 1 100 cm3, zvíťazili v roku 1948 na 24 hodín trvajúcich pretekoch belgického okruhu Spa. Po predchádzajúcej dohode navyše prešli cieľovou čiarou triumfálne bok po boku.