Len nedávno v Anglicku ukončili jeho sériovú výrobu a nástupca je v nedohľadne. Ako na to zareagoval trh? O Landie môže byť bitka.

Text: Samuel Vanko Foto: LR, Ricardo Gstrein

V roku 2016 zliezli z výrobnej linky posledné Defendre. Bolo okolo toho veľké haló a automobilka mala čo robiť, aby uspokojila zvýšený dopyt, ktorý prišiel práve v momente ako v Anglicku ohlásili koniec. V Anglicku sa nechali počuť, že nástupca bude, ale… zaguľatený, trocha Range, trocha Landie, plasty a príchuť SUV – nuž. Nikto nepochybuje o tom, že automobil to bude dobrý. Ale hranatý, tvrdohlavý, robustný, neokrôchaný a s divnou pozíciou za volantom? Zrejme nie, Defender bol len jeden.

Priskoro?
Možno si hovoríte, že teraz je priskoro hovoriť o potenciáli Defendra. Možno áno, ale keďže sa Defender rokmi veľmi nemenil, jeho modernizácie boli len drobné a definitívne rozoznáte hlavne tie najstaršie modely od najmladších. A pre jeho legendárnu charizmu a obľúbenosť po celom svete, si môžete byť istí, že investícia to nemusí byť zlá. Je zrejmé, že tie čisto nové pôjdu s cenou najskôr dole, ale ich pád nemusí byť vôbec strmý. Pre tých, ktorí zatúžili po novom aute, je ich v autobazároch na predaj stále dosť.

Offroad do zbierky
Zamerali sme sa na vozidlá vyrábané ešte na konci 50. rokov – vtedy sa auto volalo Land Rover Series (I. II. III.). Náš záujem končil pri vozidlách s rokom výroby 1990 (od roku 1983 boli používané číselné označenia 90 a 110). Meno Defender pribudlo do názvoslovia až v roku 1991. Z pohľadu veteranistov ide o mladé automobily a na trhu ich je habadej. Ceny sú rôznorodé. Niektoré prekvapivo nízke, iné sa držia dosť vysoko. Cenou prekvapia hlavne autá v špičkovom stave. Našli sme napríklad ročník 86 po kompletnej renovácií a majiteľ si za Typ 90 s 3,5 litrovým V8 agregátom pýtal 22 000 eur. Objavili sme tiež kúsok v pôvodnom stave, bez nutnosti renovácie. Po jazdách v teréne má na laku niekoľko drobných jaziev a pod kapotou 50 kW, dva a pol litrový naftový agregát. Ročník 1987 si majiteľ cení na 9 000 eur.

Chceli sme však staršie auto a tie sa nezháňajú až tak ľahko. Mnohé z nich navyše potrebujú renováciu. Tie bez nutnosti renovácie sa vedia prehupnúť aj cez 20 000 eur. Nakoniec sme za neuveriteľnú cenu 3 800 eur vypátrali Series III. z roku 1983. Je v Taliansku, nemá papiere a potrebuje menšiu, no nie veľmi náročnú renováciu (podľa prvej komunikácie s majiteľom). Pri offroadoch však môže byť problém skrytý v podvozku, ktorý pre svoje poslanie dostáva poriadne zabrať a práve tam môže peňaženka pri renovácii pustiť perie.

Najstaršie auto, ktoré sme v Európe videli na predaj, pochádzalo z roku 1970, ale nebolo kompletné. Ostalo opustené uprostred renovácie a pýtali si zaň 4 000 eur. Dokončenie si vyžiada viac, než je jeho najoptimistickejšia trhová hodnota. Za túto verziu by ste si mohli po renovácii vypýtať od 18 000 eur.