Boli sme sa pozrieť v Prahe na pomerne slušne promovanej akcii Legendy. Druhý ročník bol krásnou demonštráciou schopností organizátorov priniesť to najlepšie, čo sa v našom časopriestore nachádza. Videli sme veľa legiend a tie čo chýbali, možno prídu nabudúce.

Z roka na rok sú Legendy lepším podujatím. Potvrdili nám to organizátori, vystavovatelia a na vlastnej koži sme si to otestovali aj my. Vstupné 450 českých korún sa vám na prvé počutie možno zdá veľa, ale je to len o zvyku. Keď si to dáte na eurá, ani sa nad cenou nezamyslíte. Rovnako je to pri kúpe občerstvenia, či spomienkového katalógu. Šup ceny do kalkulačky a keď ich presypete na eurá, zistíte, že na Slovensku žijeme nejaký zvláštne drahý život. Tak, to by sme mali. Rozpočet na akciu sme schválili, môžeme vyraziť medzi autá a motocykle.
 
Inzercia

 
Pražské Bohnice sú známe psychiatrickou liečebňou a verte mi, budú aj vďaka Legendám. Promo sľubovalo 750 áut a 350 motocyklov. Nepočítali sme ich, ale áut bolo neúrekom a tých dvojkolesových výtvorov detto. Nachodili sme sa teda poriadne. Hore parkom, dole parkom, pomedzi stromy, domy, staré liečebne, práčovne, toitoibúdky. Za každým rohom sa skrývala expozícia nejakého zberateľa, firmy, klubu, magazínu, renovátora i umelca. Úchvatné boli staré pretekárske autá – hlavne legendárne Škodovky. Spolu s nenútenou a úctivou poklonou československým pretekárom to pôsobilo až smutne, asi ako povzdychnutie milovaného dedka, ach kde sú tie časy.

Břetislav Enge preberá ocenenie Legenda motoršportu.

Legendy neboli len o autách a motorkách. Nechali sme oči na nádherných maľbách Václava Zapadlíka, ktorý patrí k najlepším kresličom klasických vozidiel široko-ďaleko. Vo svojej kreativite ich nachádza uprostred dramatických zákrut, v neočakávaných krízovkách, ale aj pokojných pózach. Výstavu doplnil svojimi fotografiami Jiří Křenek, jeden z najlepších svetových fotografov F1. Zaviedol nás priamo na Veľké ceny, do boxov, tam, kde sa zo supermanov za volantom stávajú ľudia, kde cítiť pot a od bleskových a krátkych požiarov zhorené chlpy.

Václav Zapadlík

Ale to nebolo všetko. Americké autá nás previedli históriou v tej najopozeranejšej póze. Dlhé dvojdverové sedany z päťdesiatych rokov s plutvami vzadu, rozľahlé limuzíny, okolo ktorých by ste mohli ráno behať pravidelný tréningový program. Mustangy od výmyslu sveta, Shelby, Králi ciest a dokonca aj Eleanor. Máte radi americké svaly, downsizing z osemlitrov na šesť? Na Legendách by ste mliaskali blahom. Boli tam trhači asfaltu, americkí ničitelia gúm, autá, ktoré sa v garáži neupokoja ani týždeň po zaparkovaní. Nevidel som síce ani jednu Vette C1, ktorú mám veľmi rád, ale vynahradili mi to: hypnotický pick up International R 112 (že to je celkom iná káva? Tiež som sa čudoval, ale nemohol som z neho spustiť oči) a dostal ma slamou obložený Cadillac Series 62 z roku 1958.

Veľa vozidiel priviezli kluby. V ich priestoroch sa konali malé zrazy, ukážky toho najlepšieho čo doma majú. Rolls-Royce mal u seba autá s vylešteným pozlátkom na dverách, aj zhrdzavený a dosť unavený kus. Volkswagen grupa stavila na Chrobáčikov lowriderov. Skvostne upravené klasické VW sa fotili veľmi ťažko. Každý chcel byť čo najbližšie pri ňom, a tak čakanie na správnu chvíľu trvalo dlhšie.

U Ferrari sa pre istotu obrnili proti zvedavcom páskou, aby krásne dámy okolo nich nemuseli stále leštiť ten typický červený lak. Diváci si preto len z diaľky zasnene vzdychli nad talianskymi skvostami a zamierili rovno do centrály Verejnej Bezpečnosti – pomaľované Žiguláky, Škodovky a dobovo oblečení policajti, ktorým chýbala už len v baloňákoch sa skrývajúca tajná bezpečnosť s knihou spolupracovníkov, boli neustále v obliehaní mladých i starších návštevníkov.

Aj malý, na svete najpredávanejší roadster, Mazda MX-5 mal svoju vlastnú expozíciu. Aktívny český klub priviezol okolo 20 vozidiel. Pýtate sa, čo ukazovali, keď dokopy sú len štyri generácie a v Európe sa oficiálne predávalo máličko špeciálnych verzií? Chlapci to majú vyšpekulované. Trocha, alebo trocha viac poupravované, okompresorované, hlučné, znížené, odľahčené, jednoducho mali tam, emixpäťky od výmyslu sveta. Myslím, že celkom originálna bola jedna, nanajvýš dve.

Ktoré auto bolo najvzácnejšie a prečo sa tam oplatilo ísť takú dlhú cestu na otočku? Sem-tam sme narazili na „Hviezdu Legiend“. Podľa organizátora to boli najkrajšie, najvzácnejšie, najdrahšie, či najunikátnejšie motoristické stvorenia na stretnutí. Podľa nás boli srdcu, zasvätenému motorizmu, blízke takmer všetky autá. Zaujímavý bol aj sprievodný program, korunovaný krátkou rýchlostnou skúškou, na ktorej sa predviedol aj svetový pretekár John Haugland, nórsky pilot, úzko spojený s pretekárskymi vozidlami Škoda. To boli neotrasiteľné argumenty, pre ktoré prídeme aj na budúce. Môžete byť fanúšikom čohokoľvek. Bobberov, Harikov, dvojtaktov, Trabantov, Mustangov, Rollsov, Bugatiek, teréniakov, motoršportu, modelov autíčok – nájdete si tam svoj kútik, kde sa budete cítiť výborne. Atmosféra je totiž pokojná, priateľská, pohostinná a mal som pocit, že odstrihnutá od reality. Všetko bolo v ten deň celkom… legendárne. Ja osobne sa preto o rok pôjdem znova nadýchať tých šťastie vyvolávajúcich výparov.

Text a foto: Samuel Vanko