Vždy ma fascinovalo, keď sa niekde v mojom okolí rozozvučal do ticha chodby klepot písacieho stroja. Dnešné umelohmotné „ťukanie“ už v sebe nemá ten príbeh, i keď verím, že výsledok nie je o nič horší. Avšak príťažlivá charizma procesu vznikania básne, poviedky či článku, tá bude navždy patriť starým písacím strojom.

Text a foto: Samuel Vanko

Nezastaviteľný vývoj
Písacie stroje sú v súčasnosti už viac-menej len na parádu, odstavené od aktívneho života a skrášľujúce interiér. Najmä tie, ktoré ešte na začiatku minulého storočia písali ľúbostné listy, oficiálne žiadosti i dlhé romány. Určite sa nájdu poslední mohykáni, ktorí stá¬le natáčajú do strojov pásku, no zrátali by sme ich na prstoch jednej ruky.

Riešite potlač alebo výšivky firemných tričiek, chcete mať vo firme vlastné mikiny, košele, čiapky?

Prvá patentová zmienka o písacom stroji pochádza z roku 1714 a je pod ňou podpísaný Brit Henry Mill. Bol to však len začiatok. Potreba zrýchľovať komunikáciu a nekonečné prepisovanie úradných listov vytláčali rukou písaný text a pomaly sa otvárali brány na nástup písacích strojov. Ďalšie patenty sa objavili v polovici 19. storočia, vývoj tlačila dopredu aj potreba písa¬nia nevidiacich a plne funkčné stroje prišli na prelome 19. a 20. storočia. I keď ich sláva netrvala dlho a vytesni¬la ju moderná technika, existujú vďaka nim mnohé nesmrteľné diela.

Redakčná výstavka
Určite si na niektoré názvy písacích strojov spomeniete, veď boli v takmer každej domácnosti. Nám sa podarilo do redakčnej vitríny získať dva charizmatické stroje s motoristickými názvami – Mercedes a Triumph. Oba pochádzajú z polovice tridsiatych rokov minulého storočia a písali celkom odlišné príbehy. Triumph slúžil úrad-níckym prstom, no Mercedes, ten vyťukal tisíce novinárskych článkov. O koňoch, autách, doprave i bežnom živote.

Triumph
To meno vám znie povedome a vedzte, že naozaj má k motocyklom a bicyklom rovnomennej značky pekelne blízko. Stojí za nimi ten istý človek, pôvodom Nemec, ktorý sa odsťahoval do Veľkej Británie, kde sa stal starostom mesta Coventry. Siegfried Bettmann je známy hlavne pre jeho fabriku na výrobu vozidiel, motocyklov či bicyklov, ale svoju pečať nechal aj na potrebách pre spisovateľov. Na vývoji písacích strojov spolupracoval s re¬nomovanými dizajnérmi. Kým sa však dostal až sem, vystriedal viacerých obchodných partnerov, pracovné skú¬senosti v iných firmách a tiež produktové portfólio (venoval sa napríklad aj šijacím strojom).

K písacím strojom sa dostal vďaka schopnosti dobre investovať peniaze. Na začiatku 20. storočia sa totiž vrátil do Nemecka, kde sa v Norimbergu stretol s Karlom Friedrichom, ktorý v roku 1907 založil fabriku na výrobu písacích strojov. Tá mu však nešla podľa jeho predstav, skrachovala a z finančného dna červených čísel ju vyhrabal práve Siegfried. Značka Norica putovala do zabudnutia. Spolu s veľkým projektantom písacích strojov Paulom Grützmannom dali hlavy dokopy a Paul navrhol Bettmannovi celkom nový stroj, ktorý už niesol meno Triumph. Bol to skvelý krok, a tak Siegfried v roku 1911 premenoval spoločnosť na Triumph Werke Nürnberg AG a pustil sa do obchodovania. Exportoval do Ruska, Talianska či Argentíny. Rozmach fabriky nezastavila ani prvá svetová vojna, naopak, po jej skončení pokračovala prudkým rastom. Úspešné písacie stroje si získavali veľkú popularitu. Typ 10 dokonca používal aj Pápež Pius XI. Fabrika sa tak s akýmsi pápežským požehnaním vybrala na spanilú jazdu, počas ktorej vznikli napríklad aj legendárne stroje Durabel.

Druhá svetová vojna neušetrila nikoho. Úder uštedrili spojenci aj Triumphu, ktorý bol nútený podieľať sa na výrobe výstroja pre vojakov. Spoločnosť sa z toho trocha pozviechala, no ozajstné nadýchnutie sa prišlo až v roku 1956, keď vo fabrike spustili výrobu elektrického stroja Matura. Počet vyrobených kusov už rátal šesťcifernú hodnotu a budúcnosť sa zase zdala byť ružová. Veď každý chcel mať prenosný písací stroj a reputácia Triumphu bola vtedy neotrasiteľná. Pozitívne naladený trh biznisu prial a firma sa utešene rozrastala. Konkurencia však nespala a pre posilnenie pozície spojila spoločnosť Triumph sily s Adlerom. Bok po boku začali vyrábať a úspešne predávať moderné písacie stroje, expandovali na americký trh a investovali. A to im podlomilo kolená. Odrazu sa začali topiť v zlých výsledkoch a predajné straty, spojené s veľkými výdavkami, bolestivo ťahali spoločnosť k zemi. Koncom 70. rokov ich zdecimovaných našla a prevzala obrovská firma Volkswagen AG, a tak sa dve veľké mená stratili v súkolesí megalomanského koncernu.