Terénne automobily boli kedysi pracovným nástrojom, pomocníkom lesníkov, neodmysliteľnou súčasťou záchranárskych akcií, ale aj súpútnikom vojakov. Postupne sa tiež stali rodinnými a luxusnými obyvateľmi našich garáží. Jedným z nich je nemecká legenda Mercedes-Benz triedy G.

Text: Samuel Vanko Foto: Daimler AG

Išlo o revír, v ktorom bolo málo hráčov. Terénne autá v tých časoch nevedeli splniť očakávania bežných motoristov. Boli to nepohodlní, neokrôchaní a sparťanskí pracanti. A do tohto sveta zrazu vkročil, ako jeden z pionierov, silný hráč Mercedes-Benz. Stalo sa tak v roku 1979 a jeho práve narodená trieda G mala zvládnuť nároky na bežný dopravný prostriedok, poradila si s terénom a splnila voľnočasové požiadavky svojho majiteľa. Ale to nie je všetko. Do vienka novému autu pribalili v Mercedese aj robustnosť a výdrž, aby mohlo poslušne a neúnavne slúžiť vo verejných službách, v priemysle či vojakom. Tieto vlastnosti spolu vytvorili kokteil, ktorý už štyridsať rokov tvorí základ úspechu triedy G (označenie G alebo trieda G je používané od roku 1993).

Gény
Terénny pracant z Nemecka, alebo radšej z Rakúska, keďže sa vyrába v Grazi, mal od počiatku jednoduchý, racionálny, efektívny a priamočiary dizajn. Jeho návrhári mu ostávajú verní už štyri desaťročia a len ho postupne zdokonaľujú a mierne upravujú podľa požiadaviek majiteľov. Keď si pozriete všetky generácie, zistíte, že ani jedna z nich nezradila odkaz prvého géčka z roku 1979. Aktuálna verzia prišla na trh v roku 2018. Keď v 70. rokoch začal vývoj Géčka, vývojári mali neľahké zadanie. Vytvoriť v teréne nezdolateľné vozidlo, ktoré by so všetkou gráciou zvládlo aj asfaltovú cestu. Keď ho v roku 1979 predstavili odbornej verejnosti, tá sa vo svojich článkoch išla doslova potrhať chválospevmi. Ale pekne poporiadku.

Verný sebe
Mercedes-Benz triedy G bol od začiatku úplne iný ako všetko ostatné v portfóliu automobilky a existovali len dve možnosti, ako sa mohol zapísať do dejín. Ako neúspešný projekt alebo ako legenda. Ako to dopadlo, určite všetci viete. V historických archívoch Mercedesu má samostatnú kapitolu a automobilka sa po celý čas snaží, aby bolo Géčko aj napriek svojmu konzervatívnemu vzhľadu stále aktuálne a moderné. Nespojiteľné elementy? Zdá sa, že nie.

Premiéru mal terénny hranáč v dňoch 4. až 9. februára 1979 vo Francúzsku, no celá jeho história sa začala v lete roku 1969. Vedenie spoločnosti Daimler-Benz AG a rakúskej fabriky Steyr-Daimler-Puch AG sa stretlo pri okrúhlom stole, aby si dohovorili náčrty novej spolupráce. Obe firmy vedeli, čo chcú, a tak na stôl predložili návrhy vozidiel s vynikajúcimi terénnymi schopnosťami, ktoré chceli doplniť do svojich výrobných a predajných sortimentov. Mercedes chcel dnes už slávny Unimog a Steyer zase Puch Haflinger a Puch Pinzgauer. Rakúske terénne vozidlá boli pomenované podľa známych plemien koní. V roku 1971 myšlienku na spoločné auto však, našťastie, posunuli ďalej.

Obe firmy cítili v pracovných offroadoch potenciál, no museli by zvládnuť viac, ako len nekompromisný terén. Vozidlo malo fungovať v extrémnom blate i na hladučkom asfalte. Spoločnú reč našli generálni riaditelia Dr. Joachim Zahn (Daimler-Benz AG) a Dr. Karl Rabus (Steyr-Daimler-Puch AG) pravdepodobne na jeseň roku 1972. Podali si ruky a začali skladať pracovný tím. Na jeho čelo vymenovali Ericha Ledwinku, ktorý v tom čase pracoval ako hlavný inžinier fabriky Steyr-Daimler-Puch.

Rozhovory o spolupráci spočiatku trvali dlhšie, no po dohode v roku 1972 začal vývoj nového vozidla rýchlo napredovať. Prvý drevený model bol vytvorený už v apríli roku 1973. Po ňom uzrel svetlo sveta aj prvý technický prototyp. Otestovali ho v roku 1974. Fotografie v technickom opise, zverejnenom len v internom prostredí v roku 1975, prezrádzajú, že v dizajne sa inžinieri veľmi rýchlo priblížili k možným výsledkom a tie boli len malý kúsok od legendárneho vizuálu vznikajúcej triedy G. Konečný dizajn s jasným profilom definoval až tím oddelenia Mercedes-Benz Design vedený Brunom Saccom. Profesionálni automobiloví kresliči kombinovali veľké, hladké povrchy karosérie s technicky definovanými vlastnosťami. Jednoducho povedané, Géčko muselo byť do voza aj do koča a tomu bolo potrebné podriadiť každý kúsok auta… aj dizajn. A ten nesmel nijako poškodiť možnú priechodnosť terénom, nájazdové uhly a svetlú výšku. V plánoch sa počítalo s pomerne úzkou karosériou a v tomto ohľade bolo správne zvolenie svetlej výšky doslova alchýmiou.

Blízka spolupráca
Spoločnosť Mercedes-Benz od roku 1979 pre nový terénny automobil dodávala motory, nápravy, riadiace systémy, prevodovky, veľké lisované diely a iné komponenty. Pochádzali z rôznych fabrík rozmiestnených po celom Nemecku. Automobil bol a stále aj je kompletizovaný v rakúskom meste Graz. Po skončení všetkých testov došlo k spusteniu sériovej výroby. Prvé sériové exempláre zišli z rakúskej linky vo februári 1979, len pár dní po svetovej premiére vo Francúzsku.

Prvé autá prvej generácie niesli modelové označenie série 460. Základné vlastnosti prvého Géčka boli však trochu iné ako tie, ktorými sa dnes chváli v marketingových rečiach. V súčasnosti sa často spomína luxus, vtedy však išlo o rýdzo univerzálne použiteľné terénne vozidlo s relatívne strohým interiérom a extrémne schopným pohonným systémom. K dispozícii bol pohon všetkých kolies, štandardne vybavený stopercentnou uzávierkou diferenciálu a voliteľnými uzávierkami diferenciálu na prednej a zadnej náprave. Tieto technologické chuťovky sa stali štandardným vybavením od roku 1985. Riešenia, ktorými Géčko disponovalo, zaisťovali optimálne vlastnosti pre jazdu v teréne. A tomu dopomáhala aj robustná konštrukcia rámu a tuhé nápravy so špirálovými pružinami. Géčko bolo zamerané na všestrannosť, robustnosť a nezlomné schopnosti mimo cesty.

Na začiatku sériovej výroby boli k dispozícii modely 240 GD a 300 GD s dieselovým motorom, ale aj 230 G a 280 GE s benzínovým motorom. Dali sa vybrať dva rozmery rázvorov (2 400 a 2 850 mm) ako aj rôzne typy karosérií (otvorené vozidlo, uzavretý vagón a panelový dodávkový vozík s uzavretými bočnými stenami).

Okrem modelovej série 460 s 12-voltovým palubným napájaním ponúkol Mercedes-Benz modelový rad 461 s 24-voltovým palubným elektrickým systémom pre potreby armády.

Úspešný príbeh
Mercedes-Benz venoval Géčku pomerne veľkú pozornosť. Zareagoval tak na okamžitý úspech terénneho neokrôchanca po spustení predaja. Táto pozornosť je kľúčová pre jeho ďalšiu existenciu, ktorá podobným dinosaurom v segmente nepraje postupne do auta pridávali ďalšie a ďalšie technologické novinky. Pribúdali posilňovače riadenia aj pre základné modely (od roku 1987), od roku 1985 dostali autá v základe aj všetky uzávierky diferenciálov. Do výfukového systému v 80. rokoch namontovali trojcestný katalyzátor a na prelome 80. a 90. rokov dostali verzie série 463 aj systém ABS, neskôr i trakčný systém, brzdový asistent či stabilizáciu ESP. Na palubu boli pomaly prepašované komfort a bezpečnosť. Smerovaniu Géčka začali pomaly nahrávať aj nefiremní klienti.

Spolu s luxusom pribúdali do ponuky nové motorizácie s neúnavným stádom koní. Mercedes-Benz nasadil do služby osemvalcové a dvanásťvalcové motory. Popritom sa síce nemecká spoločnosť snažila držať Géčko aj v rovine úžitkového a všestranného vozidla, trh si však zavelil inak. Zatiaľ čo po roku 1990 ostala úloha sluhu a nepremožiteľného pracanta sérii 460, po dvoch rokoch sa jej chopila séria 461.

Dopyt si diktoval celkom iné podmienky ako výrobca pôvodne zamýšľal. Chcel komfort, unikátnu výbavu, a to všetko v tradičnom, hranatom dizajne. Mercedes tak vylepšoval viacero detailov a začal pekne od interiéru. Prepracoval detaily, ktoré prvý raz nabrali trocha luxusnejší tón už v roku 1982. Do interiéru sa dostali honosné materiály, drevo, hliník, koža. Zmeny síce nepriniesli nové odbytiská medzi profesionálmi, no lákali jednotlivcov a tí za to boli Mercedesu veľmi vďační. K slovu sa dostávali stále výkonnejšie varianty a v roku 1993 sa na piedestál celej ponuky Géčka postavil Mercedes-Benz 500 GE. Mal motor V8 a bol špičkou v ponuke značky. G500 sa stala ikonou celého modelového radu. Zvlášť úspešná kapitola sa začala v roku 1999. Na trhu sa objavil špičkový model G 55 AMG zo série radu 463. Založil slávnu tradíciu vysokovýkonných vozidiel triedy G od spoločnosti Mercedes-AMG. Ďalšie verzie prichádzali postupne – G 55 AMG (2004), G 63 AMG a G 65 AMG (obidve 2012), G 63 AMG 6×6 (2013) a nakoniec Mercedes-AMG G 63 vo februári 2018.