Nezabudnuteľné hračky nášho detstva

Hľadať

igracik

Vyťahujeme ich zo spomienok počas rozhovorov, ktoré sa začínajú otázkou „A pamätáte si na…?“ Mnohým sa vybavia dlhé hodiny strávené vonku na čerstvom vzduchu, oškreté kolená, prsty ulepené od blata a piesku alebo vlastný fantastický svet s vôňou babkinho koláča za chrbtom. Hračky k nášmu životu neodmysliteľne patria či už máme päť alebo sme vo veku, keď okolo hračkárstva len nevšímavo prebehneme. Priniesli nám prvých kamarátov, naučili nás podeliť sa, stáli v prvej línii v boji proti strašidlám pod posteľou a rozosmievajú nás aj po rokoch. Vo svete hračiek je možné všetko a kedy sa doň najlepšie vrátiť, ak nie práve dnes?

Text: Lenka Mondočková Foto: Slovenské múzeum dizajnu , archív

Galéria spomienok na konci článku

„Angličáky“ z Pohorelej (1955 – 1980)

Nezáležalo na značke, všetky plechové autíčka sa kedysi volali jednoducho angličáky. Ani preteky na najslávnejších pretekárskych okruhoch sa nemohli vyrovnať tým, ktoré sa organizovali na detských ihriskách alebo doma na kobercoch (najlepšie rodičom popod nohy). Stačilo len natiahnuť kľúčik s napínacou pružinou a ponechať neriadenú silu mechanického stroja svojmu osudu. Najväčším výrobcom týchto krásne tvarovaných celokovových hračiek na Slovensku bol podnik z Pohorelej, ktorý vznikol ešte v 18. storočí. Práve vtedy založila na Horehroní rodina Koháriovcov veľké železiarne. Tie v priebehu rokov prechádzali do rúk rôznym majiteľom, až kým závod v roku 1951 nepričlenili k národnému podniku Tatrasmalt Matejovce. Od protiplynových filtrov, termoobalov, cez plechovky na konzervy až po prvé formičky a detské plechové vedierka . Výrobný program podniku sa často menil, ale svoje si v ňom v 50. rokoch povedala aj výroba hračiek. Vlastniť taký pásový traktor poháňaný elektrickým motorčekom bolo niečo, čomu sa nedalo odolať. Zvedavosť priťahovali aj neskoršie plastové modely a vďaka vlastnému konštrukčnému oddeleniu vznikali v podniku stále ďalšie vylepšené novinky. Krásne lakované angličáky neboli len na obdivovanie, niektoré sa dali rozobrať, preskúmať a opäť zložiť. Iba s tým skladaním to občas išlo ťažšie. Niečo sa stratilo, niečo nechtiac odlomilo, a tak sú v súčasnosti kompletné modely zberateľsky veľmi cenné.

Názov hračiek Tatrasmalt nahradil v rokoch 1966 – 1975 Strojsmalt, keď sa prosperujúci závod začlenil priamo pod Generálne riaditeľstvo v Bratislave. Časť sa pod označením Omnia Kotom vyvážala aj do západných krajín, najmä do Veľkej Británie. Z 30 druhovej produkcie sa postupne ukrajovalo, až kým výroba hračiek v roku 1980 celkom zanikla.

Pokračovanie pod reklamou na skvele tričká 🙂
REKLAMA NA VOMACKU TRICKA

Magická tabuľka GRAFO (1964)

Mnohých potešila a mnohých aj potrápila táto zázračná tabuľka, ktorá si v čase svojho vzniku a aj dlho potom získala nielen srdcia detí, ale aj dospelých. Nemá množstvo sofistikovaných tlačidiel ako dnešné dotykové telefóny, do kabelky by sa tiež zmestila iba s najväčším úsilím, ale kto sa raz chytil dvoch koliesok, nedokázal prestať. Stačil jediný ťah hrotom do zlatého prášku a o zábavu na najbližšie hodiny bolo postarané. Zvlášť, manipulácia s kolieskami si vyžiadala božskú trpezlivosť, ale ukážky na baliacej škatuli jasne dokazovali, že stvoriť aj zložitejšie kresby je predsa len možné. A keď hrot vyšiel mimo linku? Stačilo magickou tabuľkou jednoducho potriasť, aby vrstvička prášku zakryla celý obraz a mohlo sa začať nanovo. V Kovozávodoch Semily totiž vedeli, že hračka, ktorá sa má stať hitom, musí deti nielen zabaviť, ale popritom ich aj naučiť sústredenosti, trpezlivosti , technickému mysleniu a jemnej motorike. Medzi ďalšie legendárne výrobky tohto podniku patria napríklad stavebnice KOMBI, ALFA, polytechnická stavebnica SEVA či modely áut Monti System, ktoré v roku 1988 získali zlatú medailu na Medzinárodnom veľtrhu hračiek v Lipsku.

Mončiči / Mončičák

Toto malé plyšové zvieratko s milou tváričkou si získavalo srdcia československých detí hneď ako sa objavilo v Tuzexe. Neskôr sa už dali „mončičáci“ zohnať aj v bežných obchodoch, a to hneď v niekoľkých farebných a druhových variantoch. Základom však bol hnedý kožúšok, veľké oči a tvár pripomínajúca bábiku. S nápadom na roztomilú hračku, ktorá by bola príjemná na dotyk a mala vzbudzovať len samé príjemné pocity, prišiel Japonec Koichi Sekiguchi. Ten firmu na výrobu bábik založil v Tokiu v roku 1918, pričom prvé bábiky s pomenovaním Monchhichi vznikli ako párik opičiek – chlapec a dievčatko. Časom sa dalo dokúpiť aj množstvo oblečenia a vývojom prešiel aj samotný vzhľad. Zmenila sa farba očí a niektorí mončičáci si viac necmúľali palec, čo tiež patrilo medzi typické znaky týchto bábik.

Igráčik firmy IGRA (1976 – 2006)

Táto hračka, obľúbená nielen na Slovensku a v Čechách, ale veľmi skoro aj v ďalších blízkych krajinách, vznikla takmer zázrakom, a to predovšetkým vďaka návrhom Jiřího Kaliny a Márie Krejchovej. Tie do reálnej podoby pretvoril závod IGRA v Mnichoviciach pri Prahe. Všetko sa začalo postavičkou stavbára, ku ktorej sa postupne pridávali aj ďalšie známe profesie, a tak sa v priebehu tridsiatich rokov objavilo vyše 50 rôznych variantov. Postavičky boli zamerané najmä na svoje povolanie a dokúpiť sa k nim dalo aj ďalšie vybavenie, vďaka ktorému vyzerali ešte realistickejšie. V príslušenstve sa často nachádzali taktiež vozidlá a stroje alebo dokonca kone. Jednoduchý dizajn postavičiek bol príťažlivejší než oveľa okázalejšie návrhy iných výrobcov, a tak pri nich firma ostala počas celého obdobia produkcie. Figúrky mali mužské aj ženské verzie, nohami a rukami sa dalo pohybovať, hlavu bolo možné dokonca otočiť o 360 stupňov. V snahe navrátiť túto obľúbenú hračku na pulty hračkárstiev, sa do ich ďalšej výroby a inovácie pustila firma EFKO. Tá nielen zlepšila pohyblivosť a vzhľad postavičiek, ale rozšírila ich vývoz aj mimo územie Európy.

Stavebnica Merkur (1925 – 1989)

Stavebnica Merkur oslávila minulý rok 90. výročie svojej existencie, a to aj napriek tomu, že jej prvovýroba sa skončila už v roku 1989. Vďaka Jaromírovi Křížkovi, ktorý odkúpil firmu po bankrote a zachránil Merkur pre budúce generácie, sa môžete so stavebnicou stretnúť aj dnes. Pôvodne sa diely do stavebnice vyrábali z dreva a kartónu. Tie však nadobro nahradili kovové časti , ktoré mali oproti pôvodnému materiálu oveľa väčší úspech. Okrem jednotlivých pásov a profilov z lakovaného oceľového plechu s typickou sieťou prevŕtaných otvorov, obsahovala stavebnica aj ďalšie príslušenstvo v podobe ozubených i neozubených kolies, kladiek, elektromotorov, hriadeľov a ďalších súčiastok. Vďaka tomu sa dali postaviť skutočne realistické konštrukcie rôznych strojov. Stavebnica sa dokonca využívala aj pri bežnom výskume a používal ju napríklad Otto Wichterle, keď konštruoval prvý pokusný prístroj na výrobu kontaktných šošoviek. Merkur dokázal zamestnať chlapcov aj dievčatá rôzneho veku, pretože vytváranie stavieb prinášalo vždy niečo nové a možnosti použitia boli takmer nevyčerpateľné.

Vyšlo v spolupráci s Veterán SK

Inzercia