Do poslednej ucelenej galérie z Techno Classica Essen 2015 som vybral exponáty, ktoré na mňa urobili veľký dojem. Aký bol vlastne Essen a stál za toľkú cestu?

Text a foto: Samuel Vanko

Inzercia

 

V Essene som nebol prvýkrát a vyskúšal som viacero trás. Ako najlepšia sa mi zdá južná cesta cez Rakúsko – ak idete z južného Slovenska. Pre návštevníkov, ktorí idú zo severu Slovenska je výborným riešením poľská diaľnica. Na poplatkoch utratíte o trocha menej ako v Rakúsku a je to približne rovnako ďaleko a tamojšia diaľnica je v celkom slušnom stave.

Cesta tam a späť, aj s motaním sa, hľadaním hotela a krúžením po estakádach, nakrútila na počítadle takmer 2 400 km (Bratislava – Essen – Bratislava). Poplatky sú len v Rakúsku – 8,7 € na 10 dní – alebo v spomínanom Česku – 12 € na 10 dní. Samozrejme, ešte aj na Slovensku :). Ak nepôjdete s neskrotným pahltníkom, tak sa cesta dá absolvovať do 300 € (plus ubytovanie, lebo výstava sa za jeden deň pozrieť nedá). K nákladom treba pripočítať cenu lístka. Dospelácky, kúpený na mieste, stojí 25 €. Cez internet 22 € – lístky platili od 16. do 19. apríla. Existujú aj iné varianty – rodinný, študentský, skupinový a k nim prislúchajú zľavy. V porovnaní s inými výstavami to je veľmi dobrá cena a, navyše, nebudete ľutovať ani cent.

Techno Classica Essen je najväčšie klubové stretnutie a zároveň „predajňa klasikov“ na svete. O obľúbenosti podujatia hovorí fakt, že na výstavu skutočne chodia ľudia, obchodníci a entuziasti z celého sveta. A tento rok prišiel aj Magnus Walker, nekonvenčný milovník 911. Videli sme ho v stánku Porsche Classic, no, žiaľ, utiekol nášmu objektívu, a tak sme si zohnali fotku od kmeňového fotografa z výstaviska. Zázemie je fantastické. Parkovacie plochy sú dostačujúce, pre cestovateľov sú k dispozícii autokempingové plochy s potrebnou vybavenosťou. Lacnejšie ubytovanie v okolí výstaviska je v čase konania sa Techno Classica vypredané. V širšom okolí sa však dá nájsť.

Na výstave treba pobudnúť dva alebo tri dni. Jeden vám stačiť nebude. Tento rok bolo v areáli 1 250 vystavovateľov a usporiadateľ napočítal viac ako 2 500 vozidiel, z ktorých drvivá väčšina bola na predaj. Kluby, renovátori či samotní predajcovia mali svoje plochy úplne prepchaté a pomedzi autá sa chodilo ťažko a ešte ťažšie sa exponáty fotili. Automobilky mali priestory veľkorysejšie, v kontexte s ostatnými však pôsobili chudobne a prázdno. Ale ich autá sa dali odfotiť bez rušivých elementov.

Medzi stánkami boli aj predajcovia náhradných dielcov, renovovaných častí, nových súčiastok, doplnkov, oblečenia, plagátov či malieb. Nechýbali tradiční nemeckí vydavatelia periodickej tlače s veteránskou tematikou. Svoje miesto si našli aj entuziasti, ktorí svoje autá trocha doladia a dajú im retro-moderný šmrnc, a ako čerešnička bola aukcia. Do jej priestorov bol vstup len s katalógom, ktorý sa dal kúpiť za 20 €.

Na svoje si skutočne prišiel každý. Atmosféra bola fantastická. V jednom stánku hral Elvisov dvojník. Alebo to bol Elvis? Uprostred jednej z hál hrali hudobníci evergreeny z dvadsiatych rokov. Predajcovia, niekedy oblečení v dobových oblekoch, otvárali kapoty, odomykali strážené interiéry, renovátori predvádzali svoje umenie priamo na mieste a kde-tu zavoňali klobásky, opekané zemiaky, pivo sa predávalo na každom rohu a celé to z času na čas pohltil zúrivý rev niektorého zo superšportov, predvádzajúceho svoje svaly potenciálnemu kupcovi. Keď už som si myslel, že mám za sebou všetky haly, každé auto a pozhováral som sa so všetkými dostupnými maniakmi, daroval som si ešte jednu pokojnú prechádzku pomedzi stánky, autá, motocykle, bicykle a doplnky. Túžobne som hľadal jednu súčiastku do svojho auta a zrazu som zistil, že autá sa zmenili, pribudli, ubudli, predané odišli, niektoré zmenili cenu, prepchaté stánky boli ešte plnšie. Od 15. do 19. apríla to na výstavisku žilo nepolapiteľne rýchlo. Ako v supermarkete, kde neustále dokladajú tovar. Akurát v Essene dokladali poklady, unikáty, zberateľské fajnovosti.

Náhradný dielec som nenašiel. Na výstavisku prevládala európska produkcia. Fenomenálne Porsche bolo azda v každom stánku, Ferrari a Mercedes-Benz, Bugatti, Aston Martin, Alfa Romeo, Fiat, Maserati, Audi, Volkswagen, Mini, Opel, BMW aj Škoda, Ford, Citroën, Peugeot, Trabant, Wartburg či menej známy DAF a niekoľko dávno zaniknutých (či gigantmi vykúpených) značiek, pustili medzi seba pár Američanov. Po Japoncoch akoby sa zľahla zem. Našiel som jeden Datsun 240Z. Obrovským trendom je už niekoľko rokov VW T1 prerobený na minikanceláriu. Bol skoro v každom stánku a na vonkajších plochách vám nestačili prsty na rukách a nohách, aby ste ich spočítali.

Stretnutia, veľtrhy a výstavy historických vozidiel majú svoju nezameniteľnú energiu. Nevidel som tam jedinú hostesku, a napriek tomu sa prišlo pozrieť okolo 190 000 návštevníkov. Chodili sme po kobercoch usmiati od ucha k uchu a zasnívaní pchali hlavy do interiérov, aby sme pričuchli k ich histórii.

[flagallery gid=19 skin=optima_jn]

Pozrite si aj galériu č. 1
Navštívte aj galériu č. 2
Galéria č. 3 je venovaná expozícii Mercedes-Benz
Galéria č. 4 vám odhalí, okrem iného, aj značku Opel z trocha iného uhla.
Galéria č. 5 vás zavedie k predajcom náhradných dielcov, hračiek i oblečenia.
Galériu č. 6 okupuje česká automobilka Škoda
Galéria č. 7 je ukážkou fascinujúcej histórie BMW
Galéria č. 8 je plná exotických stvorení

Inzercia