Nádherne zachovaný model vo vzácnej špecifikácii Opel Corsa A GT, pre niektorých známy aj ako Grand Turismo, vypátrali na Pyrenejskom polostrove a naordinovali mu dlhý výlet.

Spracoval Samuel Vanko Foto: Opel

Tento Opel bol súčasťou ponuky nemeckej automobilky od apríla roku 1985 do jesene 1987. Výrobca doň montoval štvorvalcový motor s objemom 1,3 litra, ktorého karburátor dokázal v najlepších časoch Corsy kŕmiť 70 nedočkavých koní. Na karosérii je síce rozmerný, ale nenápadne zapracovaný zadný spojler. Corsa A GT totiž bola predzvesťou talentovaného modelu GSi z roku 1988. Corsa A má aj v pokročilom veku rada otáčky, chutí jej zábavná jazda a dlhú cestu z Porta do Veľká cesta späť Rüsselsheimu zhltla ako malinu. Celých 2 700 kilometrov.

Predplatné printového vydania magazínu VETERÁN SK

Perla prvej generácie
Opelu trvalo niekoľko mesiacov, kým konečne našiel tento nefalšovaný, stopercentný automobilový poklad. Pôvodne bol zaregistrovaný v Španielsku a až pátranie odhalilo, že jeho cesty zablúdili do Portugalska, kde nakoniec ostal bez povšimnutia zaparkovaný v skromnej dielni. Vedenie Opelu Classic sa rozhodlo, že ho kúpi a zachráni ako spomienku pre ďalšie generácie. Opel chcel svoj poklad dostať späť do Nemecka, a to so všetkou slávou, pompézne, no hlavne po vlastnej osi. Samotný obchod však tomu nenasvedčoval. Bývalý majiteľ odovzdal kupujúcim kľúče, podpísal papiere a nemal chuť robiť okolo toho rozruch. Na rozlúčku poklepal Corsu po prednej kapote a ubezpečil delegáciu z Opelu, že kupuje auto v dobrom technickom stave. Ponuku spraviť si rozlúčkovú fotografiu, ono módne selfie, odmietol a odkázal prítomným, že Corsa je fotogenickejšia bez neho. Otočil sa na podpätku a šiel sa ďalej venovať práci.

Objavený klenot bol skutočne vo výnimočnom stave. Pri pohľade naň sa až ťažko verí, že malý mestský automobil opustil brány španielskeho závodu v Zaragoze v roku 1987. Na aute nie je ani stopa po hrdzi a sedadlá sú stále v takej kondícii, akoby boli len pred nedávnom namontované do útulného interiéru. Na počítadle kilometrov svietilo sympatických 38 000 kilometrov. Ak ich nikto nestiahol, tak za tých 34 rokov toho veru veľa nenajazdila. Skupina technikov, bádateľov a milovníkov histórie, vyslaná do Portugalska automobilkou Opel, zapila obchod dobrým pingom, typickým portugalským espressom podávaným s kvapkou mlieka, a vydala sa na dlhú cestu domov.

Prvé kilometre
Úvodná zastávka bola na pumpe. Aby Corsa vydržala do večera bez ďalšej zbytočnej zastávky, natankovali cestovatelia plnú – do nádrže sa zmestí 42 litrov paliva. Corsa A GT za sebou nechala posledný dom obložený typickými portugalskými kachličkami a čím viac sa domček v spätnom zrkadle zmenšoval, tým bližšie bola autostráda, ktorá prišla po sérii úzkych južanských cestičiek. Opel sa potichu, bez nútenia a so samozrejmosťou kĺzal dopravou a hltal kilometre s gráciou zánovného auta. Diaľka mu chutila. Podvozok na kľukatých cestách nevykazoval žiadne známky zlého zaobchádzania. V riadení nebola ani stopa po nadmernej vôli a kombinovaný prístroj ukazoval dostatok, na tie časy potrebných informácií. Ba dokonca viac, než sa v mestských autách očakávalo. Pritom však sú hodné označenia GT – Corsa ukazuje aj tlak oleja a má otáčkomer. Jediné, čo počas prvej porcie kilometrov ostávalo otázkou, bol palivomer. Naozaj prežil toľké roky bez ujmy? Jeho ručička sa totiž pohybovala veľmi pomaly.

Zábava za volantom
Príležitosť predviesť svoj skutočný talent dostala Corsa A GT na zvlnených cestách Parque Natural de Montesinho. Opel si s cestou rozumel, akoby bol stvorený len pre ňu. Aj bez posilňovača riadenia bola jazda v serpentínach nezabudnuteľným šoférskym zážitkom. V okolí tejto krásnej cesty sa jazdí slávne rely a Opel priam vyzýval na ostrejšiu jazdu. Drobný hatchback sa nechal viesť od zákruty k zákrute, prechádzal cez horizonty a uháňal po asfalte plaziacom sa krásnou vidieckou krajinou s bravúrou pretekára. Kilometre z plánovanej trasy Corsa pomaly odhrýzala, až kým postup na pár chvíľ nespomalili policajti. Našťastie z toho bolo len poučenie a upozornenie, že portugalský vidiek je pokojným miestom, ktoré si treba vychutnať o trocha pomalšie a ozvláštniť si ho napríklad obedom v niektorej z tunajších kuchýň. A tak sa policajtmi spomalená výprava vydala hľadať niečo na jedenie. Bola to ťažšia úloha, ako sa dohovoriť s rukou zákona. V pokojnej horskej dedinke Vinhais bola otvorená iba jedna reštaurácia a kuchárka rozprávala iba po portugalsky.

Posádka Corsy a ani jej sprievod veľa slov po portugalsky neovládali. Akurát najnutnejšie ako „strata napájania“ a „defekt pneumatiky“. To však jedlo nikomu nedokázalo vybaviť, a tak prišiel na pomoc syn kuchárky, ktorý preložil menu do angličtiny. Obed bol skvelý nápad, miestna kuchyňa je totiž vynikajúca. Navigátori navyše dostali na cestu a lepšiu náladu aj pohár skvelého portského vína. Kuchárka nečakanú návštevu vyobjímala a s hutným „boa viagem“ ju pustila ďalej ukrajovať z Portugalska. Po niekoľkých stovkách kilometrov sa Corsa so svojimi novými majiteľmi prepracovala až k vlnám Atlantiku, kde výpravu čakala prvá noc. Človečina si dopriala oslavu s tortilami de patatas, Corsa dostala 40 litrov 95-oktánového benzínu. Kontrola oleja ukázala, že nechýba ani deci. Ráno sa tak spokojná karavána mohla vydať smerom k Bilbao, najväčšiemu mestu v Baskicku. Po večernej kontrole natankovaného paliva a prejazdených kilometrov bolo jasné, že aj palivomer je v poriadku a Corsa A len prekvapovala príjemnou spotrebou. Bol to teda len vodičov pocit, že ručička klesá k dnu nádrže pomaly, akoby bola zaseknutá. Apetít GT sa pohyboval okolo šiestich litrov na 100 kilometrov, čo je vzhľadom na charakter jazdy okúzľujúce číslo. Za skvelú spotrebu výrazne môže tiež nízka váha, okolo 750 kg, ktorá pomáha aj zážitkom za volantom. Skromný motor sa netrápi s nadváhou plechov a šprint na 100 km/h za 12,5 sekundy je na rok 1987 v segmente mestských automobilov skvelý údaj.

Španielsko, sme tu!
Vydať sa na dlhú cestu cez Pyrenejský polostrov a nenavštíviť či nevychutnať si Španielsko, by bol hriech. Žltá Corsa preto pristála v Bilbao a bola odložená na parkovisko, aby si motor i nápravy odpočinuli. Vodič a ostatní členovia výpravy sa vybrali na návštevu, v tom čase stále otvoreného Guggenheimovo múzea. Charakteristická stavba so zakrivenými líniami a vzájomne prepojenými dielcami, s množstvom vápencových blokov či titanu hostí expozície moderného umenia a prezentuje prácu súčasných autorov

Po umeleckom zážitku prišlo na rad prepletanie sa mestom. Opel znova ukázal svoje kvality, pre ktoré bol vyrobený. Mesto je jeho revír, na parkovacie miesta vkĺzne s ľahkosťou a hustá premávka, časté rozjazdy z križovatiek a naháňanie červenej na semaforoch mu nerobí najmenšie problémy.

Keď slnko pomaly zapadalo a zore zožltlo, cestovatelia prechádzali popri druhej najdlhšej španielskej rieke Ebro. Prejazd cez svetoznámy vinársky región Rioja bol krásnym spestrením celej trasy, so záverom v Zaragoze, na ktorú v čase príchodu začala padať tma. Na strechu Corsy bubnovali veľké dažďové kvapky a na čelnom okne rozmazávali všetkými farbami rozsvietenú večernú mestskú dopravu. Nájsť v tom kvapkami rozpustenom svete katedrálu Basílica del Pilar si však cestovatelia neodpustili – pre peknú fotku čokoľvek.

Tanec uličkami
Staré mesto Zaragozy je popretkávané úzkymi uličkami. Corsa v nich pôsobila, akoby cez mestské prekážky tancovala. Tento svet jej náramne sedí. Majiteľ hotela pri rezervácií ubytovania všetkých upozornil, že nájsť jeho zariadenie nie je ľahká úloha. „Ak nemáte trpezlivosť a pevnú vôľu, nenájdete to,“ odkázal. Corsa so svižnosťou mačky, so skvelým šoférom za volantom a s výdatnou pomocou navigátora nemala nakoniec problém pretancovať sa až k hotelu. Členov výpravy čakala mäkká posteľ a Corsu bezpečie podzemného parkoviska. Najskôr ju však bolo potrebné prepasírovať cez priestor veľký ako nákladný výťah, na ktorého stenách, ako spomienky na nešikovné ruky či priveľké autá, svietili dlhé farebné škrabance. Ďalšou zástavkou bol výrobný závod, ktorý pred vzniknutím giganta Stellantis patril koncernu PSA a bol jednou z jeho najväčších fabrík. Aktuálne produkuje corsy, mokky, crosslandy či C3 Aircross. V tomto závode v roku 1987 vznikla aj žltá Corsa A GT.

V rodisku
Malé auto v koncerne pustili cez všetky bezpečnostné kontroly a vodič ho priviezol až k montážnej linke. Trojdverák pritiahol pozornosť najmä starších zamestnancov, ktorí ho chodili zdraviť ako starého, dlho nevideného kamaráta.

Začali si medzi sebou rozprávať príbehy z produkcie a niektorí si zaspomínali aj na aktívny život s klenotom modelového radu Corsa. Oproti novým corsám, ktoré práve počas návštevy schádzali z linky, vyzerá prvá generácia ako miniauto. Veď aktuálna corsa je väčšia ako Opel Kadett z 80. rokov, tak sa teda niet čomu čudovať.

Barcelona
Potulky po Španielsku mnohých zavedú až do Barcelony. GT sa na povolených úsekoch nezľaklo ani rýchlosti 140 km/h. Opel mal v meste naplánovaných niekoľko fototermínov – pred pamätihodnosťami, s vrchom Montjuïc na pozadí, v nočných uliciach veľkomesta, pred katalánskou secesnou nemocnicou de Sant Pau a potom s ohromným Víťazným oblúkom, ktorý bol v roku 1888 postavený ako vstupná brána na výstavu Expo. Vypína sa na konci širokej promenády vedúcej do parku Parc de la Ciutadella. Corsa je v Španielsku doma. Veď ju tu vyrobili. Pôsobí ako sprievodca, ktorý si so svojimi zverencami robí fotografie pri všetkých významných pamätihodnostiach Barcelony. Pri východe slnka ešte stihli „turisti“ aj s Corsou fotku pred slávnou katedrálou Sagrada Familia, aby sa potom spoločne vybrali späť do kopcov nad mestom.

Posledná etapa
Ráno v Barcelone vyzeralo sľubne. Najskôr ranný fototermín, potom šantenie na kľukatých asfaltkách s priepasťou po ľavej ruke, v diaľke sa rozliehajúce more, nad ktorým opar len odkrýval krásu nového dňa. No ak mal byť tento deň záverečnou etapu, radosť musela vystriedať rýchlo plynúca diaľnica. Tam uháňajúci Opel spomalila neplánovaná prestávka. Pre športovo ladenú Corsu to mohlo predstavovať niečo ako zastávku v boxoch, no pre výpravu to boli vysvetľovačky. Krátko za prvou mýtnou bránou všetkých zastavili policajti. Ich podozrievavé pohľady si čudákov neveriacky premeriavali a pritom s obdivom obzerali malé žlté GT. K posádke smerovali rázne otázky. „Čo robia dvaja Nemci v starom, v Španielsku registrovanom Opel Corsa?“ Obmäkčil ich príbeh o cestovateľoch, ktorí sa rozhodli zachrániť Corsu z Portugalskej garáže a priviezť ju do náručia materskej automobilky v Rüsselsheime? Ktovie, policajti však len pokrútili hlavami, vraj je to nanajvýš podozrivé a v tento deň do Nemecka určite nestihnú prísť. Prehľadali batožinu, prezreli fotografie vo fotoaparáte a nakoniec podozrivým Nemcom zakývali a zaželali výprave šťastnú cestu. V spätnom zrkadle bolo vidieť, ako uniformovaní páni stále krútili hlavami – akoby nechceli veriť svojim očiam a vysvetleniu cestovateľov. Pred pneumatikami Corsy boli už len cesty Francúzska, Švajčiarska a nakoniec Nemecka.

Corsa na španielskych, francúzskych a nakoniec i švajčiarskych diaľniciach hrdinsky držala tempo s okolitou dopravou. Rýchlostné limity vek áut zmazal a Opel smel vďaka dobrej kondícii využívať maximálnu povolenú rýchlosť. Tento rozdiel sa stratil po prechode na nemecké autostrády. Držať krok s modernými autami na ceste, kde nie sú rýchlostné limity, už nebolo ľahké. Teoreticky by Corsa A GT zvládla rýchlosť 166 km/h, ale nikto v interiéri si nebol istý, či by to bolo aj bezpečné.

Rozhodnutie ísť záverečných 300 kilometrov vlastným tempom a v pravom pruhu bolo teda otázkou pocitu bezpečia. Vtedy sa naplno ukázalo, že malá zachovaná a pekná Corsa je predsa len dedko z 80. rokov a vodič často, len tak z nudy, bubnoval prstami po palubnej doske alebo ich zabáral do velúru športových sedadiel.

Záverečná etapa prešla bez problémov. Posádka, sprievod a hlavne vzácna Corsa A GT dorazili v poriadku a auto bolo odovzdané do rúk odborníkov z Opel Classic. Corsu teraz čaká krásny dôchodok a posádka si priniesla z cesty jedno hodnotné poznanie – na radosť a šťastie za volantom netreba veľa.