Tvrdíte, že veterán má byť počas zimných mesiacov zatvorený v garáži a oddychovať pred sezónou? Boli sme sa pozrieť na podujatí, ktoré takéto myšlienky prekrútilo hore nohami.

Text a foto: Samuel Vanko

Pod rakúskym ľadovcom Dachstein, uprostred lyžiarskej sezóny, oblečení ako polárni bádatelia, sme boli svedkami zápolenia ľudí so starými plechmi, snehom i zimou. Víťazom bol každý, kto čakal zážitok – divák aj vodič. Zrejme obaja odišli aspoň s malou omrzlinkou, množstvom skvelých fotografií a nezabudnuteľnými prežitkami.

Ako v lete, len trocha inak
O zimné dobrodružstvo sa postaral ten istý organizátor ako o letnú súťaž Ennstal-Classic. Ide sa v tej istej čarovnej krajine a zatiaľ čo v lete sú kopce na úpätí zelené, v januári zúri zima a v Alpách sú záľahy snehu. Zrejme by nikomu nudnému nenapadlo ísť sa voziť v nejakom starom automobile a nebodaj z predvojnových čias, bez strechy. Našťastie, odvážni organizátori existujú a medzi veteranistami je dostatok bláznov, ktorí si to s najchladnejším mesiacom v roku radi rozdajú aj keby mali mať na hlave len okuliare.

Opatrná zábava
Planai-Classic sa jazdí tri dni a má niekoľko etáp. Niektoré sa idú v bezpečí letiska, uzavretých plôch či konskej dráhy, iné sa jazdia počas plnej premávky a vďaka obmedzenému chemickému posypu, na bielom a pekelne šmykľavom podklade, posypanom štrkom a miestami len odvahou tých, ktorí štartovali pred vami. Tento rok sa súťaže zúčastnilo 47 posádok, teda takmer 100 odvážlivcov a pozorne sme sledovali jazdu každého vozidla. Niektorí šli opatrne, na istotu a pritom dostatočne rýchlo. Iní si šoférovanie na ujazdenom snehu užívali plnými dúškami. Hrali sa s preklzujúcimi pneumatikami zadnej nápravy, chválili sa riadenými šmykmi a tí zdatnejší jazdci dokonca šoférovali švédskym štýlom. Rozhúpali auto zo strany na stranu a potom ho umne bokom položili do zákruty. Verte či nie, dokázali to aj borci na autách z 30. rokov.

Oproti letnej verzii súťaže sa na Planai-Classic jazdí síce s vervou, no posádok býva o poznanie menej. Je to pochopiteľné. Taká porcia nepohodlnej zábavy nie je pre každého. Podujatie však vôbec nestráca na príťažlivosti, na energii, dobrej nálade a odhodlaní zúčastnených. Naopak. Na zaujímavých sekciách trate sa zbiehajú desiatky zvedavcov a podujatie sa tiež teší záujmu médií z viacerých krajín. Na svoje si prídu najmä obrazoví redaktori. Víriaci sa sneh, dramatické prejazdy a šmýkajúce sa veterány sú vďačnými objektmi. Tento ročník nás neochudobnil ani o jeden rýdzi „planai“ zážitok.

Pozrite si ako vyzerala raritná prúdnicová Škoda 935.

Až do bolesti
Prvá etapa začala 5. januára a už vtedy boli najdôležitejšie karty jasne rozdané. Najsilnejším protihráčom zúčastnených posádok bola zima, ktorá nad Európou vystrájala ako utrhnutá z reťaze. Zatiaľ čo na severnom Slovensku ortuť teplomerov atakovala -30, denné teploty v okolí Schladmingu, Dachsteinu a celej trase Planai-Classic len ľahko olizovali -10. Krásne zubaté slnko, ktoré sa od snehu odrážalo ako od reflexných sklíčok dotváralo atmosféru. Pre zababušených divákov to bola zábava, pre šoférov však chlad nebol nijako príjemný. Prenikal do interiérov a všetci pre¬tekári svorne okupovali kokpity poobliekaní, akoby sa išli lyžovať. Borci v otvorených autách mali na sebe niekoľko vrstiev teplého a pre vzduch a vodu nepriepustného oblečenia. Jeden odvážlivec si dokonca namiesto motocyklovej prilby natiahol len koženú ochranu a dobové okuliare. Počas krátkej zastávky sme sa ho spýtali, či mu nie je zima a on nám so zamrznutým úsmevom len odkýval, že nie, vraj, prečo?! Dodal, že to je zábava a už roky sa na Planai-Classic vracia rád.

Na druhý deň sa išla najdlhšia etapa z letiska v Niederöblarn do Schladmingu a späť. Zima získala na sile a teplotu zrazila ešte o niečo nižšie. Trasa zabrala pelotónu historických vozidiel celý deň a posledný úsek sa jazdil už večer. Tma pohltila posledné teplé lúče slnka a pod Alpami sa rozmohla krutá zima násobená nepríjemným vetrom, ktorý sa najviac vyšantil na účastníkoch pri jazde po letisku. Víril vzduchom jemný sneh a modeloval na zemi dlhé snehové jazyky, prenikal cez teplé fotografické rukavice až na kožu, otupoval zmysly a kradol nám všetku radosť z práce. Azda by ste vtedy na trati medzi pretekármi a novinármi nenašli nikoho, kto by už nechcel byť v hoteli pri pohári teplého čaju. Chlad nás veru statočne vyskúšal a bolesť rozmŕzajúcich prstov, poslušne stláčajúcich spúšť, si zapamätám do… ďalšieho Planai.

Kráľovská skúška
Jednu celú etapu sme si vyskúšali na vlastnej koži, no pre potreby fotografa sme ju absolvovali na súčasnom vozidle. Stíhať s automobilovými dôchodcami veru nebolo jednoduché. Na snehu sa naše moderné vymoženosti chceli rovnať so starou technikou, a tak bolo fascinujúce ocitnúť sa uprostred boja. Cesty plaziace sa po úbočiach vysokých kopcov sa krútili, niekedy tiahlo lemovali horu, inokedy sa otočili o 180 stupňov. Na snehu sa nebezpečne šmýkalo, a tak sme mali plné ruky práce s udržiavaním tempa a so vzdorovaním pretekárom túžiacim po čo najefektívnejšom prejazde etapou. My sme, na rozdiel od nich, nezápolili so žiadnym časovým obmedzením, hľadali sme si miesta, kde by sme zachytili prejazdy posádok.

Vrcholom celého podujatia boli preteky automobilov do vrchu. Autá posledný tretí deň odštartovali etapu veľkolepou šou v mestečku Bröbming, kde na okruhu, v lete patriacom živým konským silám, rozvášnili všetkých divákov. Modrá obloha, zubaté slnko, nádherné alpské vrcholky v pozadí a vŕzgajúci sneh prebudili v mnohých túžbu venovať sa zimným športom. Tí, ktorí nešli lyžovať však neoľutovali. Na ovále sa staré automobily predvádzali a triafali do časov, ktoré im stanovili neľahké pravidlá. Najskôr si jazdci odkrúžili jedno kolo a potom sa k času, aký si zaknihovali, mali priblížiť tesným rozdielom a len o sekundu ho prekonať. Spolujazdci zápasili so stopkami, vodiči s tancujúcimi automobilmi. Úchvatné bolo pretekárske zelené Porsche 911, ktorého zvuk sa v každej etape dal rozoznať už z diaľky. Ostrý, vzduchom chladený agregát, zápoliaci počas sezóny o stupne víťazov na rôznych podujatiach pre historické vozidlá, robil divákom husiu kožu. Zvukom brali dych aj Sunbeam Supersport z roku 1930 a unikátny Jaguar XK 150 Dönni z roku 1958, ktorý sa na trati vôbec nestratil a bolo ho poriadne počuť, pričom spolu s riskujúcim jazdcom predvádzal odvážne prejazdy. Ohromné bolo sledovať, ako sa jemný sneh víri v kabíne otvoreného Jaguaru E-Type, znemožňuje vodičovi výhľad a ten na slepo, no s bravúrou prechádza tiahlou zákrutou konského oválu.

Každý, kto si odjazdil svoje pokusy na konskej dráhe, presunul sa skrátenou etapou do lyžiarskeho strediska Schladming, kde bol štart pretekov do vrchu. Popri lyžiarskom svahu, na ceste pokrytej čistým snehom, sa jeden po druhom vydali na meranú jazdu všetci pretekári. Išlo sa na ostrie noža, ako naozaj, atmosféra bola síce uvoľnená, no sústredenie posádok pripomínalo majstrovstvá Európy. Každý chcel predviesť čo najlepší výkon, dosiahnuť skvelý čas, čo však nebolo jednoduché. Kopec bol náročný, šmykľavý a väčšina pretekárov „obula“ reťaze. To mala byť jedna z istôt, ako sa dostať až hore, do cieľa, kde sa konali ďalšie disciplíny. No reťaze nezaručili dojazd. Šikovnosť a opatrnosť museli byť v pohotovosti, snehové záveje totiž nedočkavo číhali na chyby pretekárov a keď sa nejaká stala, pahltne si privlastnili celú posádku.

Chcete sa aj vy pošmýkať? prihláste sa do 15. novembra 2017.

[flagallery gid=55 skin=optima_jn]