Pokladnička Lamborghini Diablo

Talianska značka s nazúreným býkom v znaku patrí medzi legendy. To je bez debát. Jej model Diablo zase medzi superšportové ikony. Má okrúhle narodeniny, pozreli sme sa na to, ako sa jej darí na trhu s ojazdenými autami.

Text: Pukanec Foto: Lamborghini

Inzercia

 

Diablo je vo viacerým smeroch dôležitý model pre celé Lamborghini. Spája v sebe pestrú minulosť značky, no smelo načŕta budúcnosť existencie talianskeho výrobcu. Jeho existencia je výsledkom vývoja, ktorý Lamborghini spustil v 80. rokoch. Diablo je priamym nástupcom perverzne hranatého modelu Countach, ktorý mohol viac pripomínať bojovú stíhačku, než uhladené superšportové náčinie. Pri tvorbe Diabla chceli dizajnéri zachovať odkaz Countachu a to sa im podarilo. A to vrátane dohora vyklápaných dverí, ktoré sa stali akýmsi symbolom celej značky – toľkokrát okopírovaným rôznymi tuningovými špecialistami, ktorí tento spôsob hrdo volali lambo style. Countach hviezdil v 70. rokoch, nový model s názvom Diablo bol predstavený v luxusnom hoteli v Monte Carlo roku 1990.

Zúrivý býk
Meno vybrali v Lamborghini po dlhej úvahe, hľadaní, pripomienkovaní, skúmaní. Inšpirácia neprišla zo samotného pekla, ale z arény býčich zápasov. Koncom 19. storočia sa v Španielsku postavil proti toreádorovi mocný a extrémne zúrivý býk – Diablo. To pánov v Lamborghini nadchlo, a tak po tomto mene siahli, aby ním počastovali svoj najnovší počin. Bol hodný svojho mena?

Lamborghini Diablo vyzeralo oveľa umiernenejšie, než jeho predchodca Countach. Na jeho dizajne pracoval ten istý kreslič Marcello Gandini, no tentoraz nemal toľko slobody, ako predtým. Podpísal sa aj pod vizuál legendárneho modelu Miura, ktorý je často považovaný za najkrajšie Lamborghini všetkých čias. V roku 1987 však talianskeho býka kúpil gigantický koncern Chrysler a ten mal na fungovanie automobilky trocha iný názor a tiež na výzor projektu P132 (toto kódové označenie nieslo Diablo pred jeho oficiálnym pomenovaním). Dizajnéri museli Gandiniho hrany upratať a dať autu modernejšiu podobu. Vďaka tomuto kroku Lamborghini vošlo do 90. rokov pripravenejšie.

Moderné materiály
Na stavbu Diabla poslúžila stará dobrá a pevná oceľ. Tá však je ťažká, preto sa k slovu dostali aj modernejšie materiály, ktorých hlavným atribútom je pevnosť a ľahkosť. Oceľové rúry boli preto kombinované s karbónom, panely karosérie sú z kovu a uhlíkových vlákien. Aj tak Diablo vážilo (v závislosti od verzie) viac ako 1,5 tony.

Aby to všetko fungovalo Diablo potrebovalo motor. A ten dostalo. Za zadnými sedadlami hrmotal obrovský véčkový dvanásťválec. V predfaceliftovej verzii mal objem 5,7 litra a výkon 362 kW. Ten postupne rástol a v Lamborghini neustále doň prilievali viac a viac sily. V Talianskej fabrike s pribúdajúcim vekom potrebovali oživiť záujem motoristov, a tak prišli verzie SE30 s výkonom 390 kW (neskôr v malosériovej limitovanej verzii) dokonca s výkonom 444 kW. Variant SE30 mal okrem vyššieho výkonu aj zníženú váhu o poriadných 125 kg. Po roku 1995 sa v predaji objavila verzia SV s výkonom 380 kW a tiež VT Roadster, ktorého V12 produkovala 362 kW.

Omladzovacia kúra
V roku 1998 si Diablo ľahlo pod nôž plastického chirurga a ten trocha oživil jeho vizáž. Najskôr museli odísť vyklápajúce sa predné svetlomety, ktorých využitie obmedzila legislatíva. Lambo siahlo po svetlách od Nissanu, preto sa nečudujte, ak vám tie na Diable pripomínajú lampy z modelu 300ZX. Po facelifte sa k slovu dostal aj väčší motor. Mal objem šesť litrov a disponoval výkonom od 410 do 429 kW.

Do omladzovania naplno zasiahol aj nový vlastník Volkswagen. Ten si presadil zmeny v interiéri, do motora putovalo variabilné časovanie ventilov a legislatíva tlačila aj na zvyšovanie bezpečnosti. VW dalo preto na stôl požiadavku domontovať do auta systém ABS.

Prvá séria i faceliftované modely v závislosti od verzie mali pohon zadných kolies, ale aj štvorkolku, ktorá lepšie distribuovala krútiaci moment na asfalt a pomáhala silnému autu k stabilnejšej a istejšej stope. Prvou štvorkolkou bola verzia VT, predstavené roku 1993. Napriek tomu, že na prednú nápravu putovalo len 15 % krútiaceho momentu, auto bolo oveľa lepšie ovládateľné, ako verzia s pohonom zadných kolies.

Verzií, ktoré pomáhali predajnému úspechu Diabla bolo viacero. Pri ich výpočte nemožno obísť prekoňované Diablo GTR, model vychádzajúci z verzie GT. Jeho agregát produkoval 440 kW. Zatiaľ čo z Diabla GT bolo vyrobených 83, z GTR len 30 kúskov. Pre zberateľov ako stvorené.

V inzerátoch
Vybrať Diablo ako investičný tip? Spravili sme to vyslovene pre pokušenie automobilovej vášne, ktorá sa vo vás skrýva. Je to auto pre hŕstku ľudí, ktorí sa uspokoja s jeho veľmi obmedzenými možnosťami využitia. Je extrémne málo takých, ktorí svoje drahé skvosty ukážu verejnosti na zrazoch. Aj keď sú také podujatia, kde by sa aj v našich podmienkach určite zaleskli. Diablo totiž oficiálne vstupuje do teritória historických vozidiel – s ranného obdobia výroby. Tie ostatné sa smelo chcú radiť k investičným artiklom.

Inzercia

 

Prebehli sme niekoľko inzerátov, aby sme boli v obraze. Starostlivosť o Lamborghini nie je lacná a nemožno ju zanedbať. Vybrať si preto taliansky superšport bez profesionálnej rady neodporúčame. Prekvapilo nás, že na predaj je relatívne dosť exemplárov. Našli sme viac ako 80 áut. Ceny sú šialene rozdielné. Našli sme repliku za pár desiatok tisíc. Na čom presne bola postavené sme nestitili. Našli sme lacné kúsok pod sto tisíc, zistili sme, že je poskladaný z množstva rôznych áut. Motor, šasi, interiér – každý kúsok prišiel z iného Lamborghini. Naozajstné Diabla sa začali objavovať pri cene okolo 130 000 € za základnú verziu z roku 1992. Majiteľ udáva, že auto nikdy nebolo nabúrané, ale už na fotografiách bolo vidieť obrovské nezrovnalosti v špárach medzi jednotlivými dielcami. Dielenské spracovanie starších talianskych áut však nemuselo byť dokonalé, takže bez dôkladnej prehliadky by sme to auto zrejme radšej obišli. Špeciálne, malosériové edície, sa šplhajú už do celkom iných výšin. Preskakujú hranicu 300 000 €. Našli sme krásny kúsok, výročný model SE30 za rovných 300 000 €. Drvivá väčšina áut sa pohybovala v rozmedzí od 150 000 až do 300 000 €.