Prvé Porsche 911 sa na veľkých pretekoch ukázalo v roku 1965 na rely Monte Carlo a nedávno prešlo rozsiahlo rekonštrukciou v oficiálnej dielni Porsche Classic.

Text: Eckhard Eybl Foto: Achim Hartmann

Nie je úplne bežné, aby jedno auto plnilo dve rôznorodé funkcie – napríklad pretekalo a aj slúžilo ako denné auto. V minulosti to však bolo celkom normálne a to už od začiatku automobilizmu. Takáto zdvojená funkcia prischla aj Porsche 911 z roku 1964. Klasické 2+2 kupé so šesťvalcovým boxer motorom bolo vyrobené na denné používanie. No pre jeho športový talent bolo priam odsúdené aj na víkendové pretekanie – ako sa neskôr ukázalo, bolo aj skvelým pretekárskym náradím.

Inzercia

Nájdite správnu čiapku k vášmu historickému vozidlu

V tom čase bol v Porsche na pozícii športového riaditeľa a tiež hovorcu Huschke von Kanstein, ktorý chcel využiť schopnosti 911 a v roku 1965 prišla na to fantastická príležitosť – Rallye Monte Carlo.

Auto na takéto preteky už existovalo, no bolo treba vybrať posádku. Do horúcich sedadiel si sadli Herbert Linge – vodič, multitalent, mechanik, ktorý dokáže opraviť aj 550 Spyder a pritom sa sústrediť na preteky – a spolujazdec Peter Falk, vývojový inžinier, ktorý bol rovnako ako Herbert posadnutý pretekmi. Obaja páni sa dokonca už pred touto novou výzvou stretli na štarte pretekov, akurát stáli proti sebe. Teraz mali ísť za najlepším časom spoločne.

Na jeseň v roku 1964 si vybrali svoje vozidlo, s ktorým sa mali predviesť v Monte Carle. Bola to bordová 911, ktorá aj po malých úpravách mala ostať bordová. Najviac úprav zaznamenal agregát, ktorý mal v sériovej podobe 95 kW (130k). Karburátory Solex boli nahradené Webermi a spolu s ďalšími drobnými zmenami pomohli motoru k výkonu 103 – 110 kW (140 – 150 k).

Ani interiér neprešiel veľkými modifikáciami. Žiadne „vykuchané“ vnútro teda nečakajte. Linge chcel mať radiacu páku trocha viac vzadu a potom do kokpitu putovali už len stopky a tripmaster. Na strechu technici namontovali veľký reflektor a 911 bola vybavená na ostré kilometre.

V tom čase sa Monte Carlo nejazdilo tak, ako ho poznáme dnes. Posádky štartovali v rôznych krajinách sveta (hviezdicová jazda) a smerom do kniežactva museli prejsť viacerými kontrolnými bodmi. V tom roku bola Perinbaba neľútostná a zmenila preteky skôr na zimný šport. „Často sme museli používať kompas, aby sme sa v tých snehových búrkach dokázali orientovať,“ spomína Falk na dobrodružné preteky. Svoju cestu odštartovali v nemeckom meste Bad Homburg a museli sa prehrýzť snehovými závejmi a obrovskými chumelicami v Holandsku, Belgicku a Francúzsku.

Dvojica Linge a Falk však statočne bojovali, no všetko sa skomplikovalo vo Francúzskych alpách, kde to Linge oprel bokom do snehového záveja. Chvíľu to vyzeralo zle, ale posádka sa otriasla a pokračovala s novou 911 (pekne nabúranou na strane spolujazdca) až do Monte Carla. Linge a Falk doviezli svoje Porsche na piatom mieste v absolútnom poradí.

Bol to fantastický výsledok a posádka za odmenu mohla domov letieť. Ich Porsche a vlastne aj prvá 911, ktorá sa zúčastnila pretekov bola hneď po Monte Carle predaná.

Auto sa ďalej zúčastňovalo pretekov a postupne sa na ňom prejavovali ostré kilometre i zub času. Až napokon zmizlo z dohľadu. Napokon sa predsa len objavilo a kúpil ho zberateľ z Nemecka. Porsche bolo zúbožené, už z diaľky na ňom boli vidno jazvy z urputných bojov na pretekárskych tratiach. Jeho slávu nepripomínala ani farba, zvuk a ani hrdý výzor.

A vtedy do celej hry vstúpilo Porsche Classic. Reštaurácia pretekárskej 911 nebola jednoduchá. Automobil mal viacero individuálnych technických riešení a dielcov, ktorých oprava alebo náhrada boli celá veda. Prácu sťažovali aj dodatočne urobené úpravy, ktoré nezodpovedali stavu z roku 1965, a tak sa do interiéru späť nasťahovali veľké mäkké sedadlá bez výrazného bočného vedenia i veľký volant.

Najkrajšia Škoda všetkých čias nesie meno Monte Carlo

Dnes je zase krásne bordové, motor má späť svoju silu a s menej ako tonovým automobilom sa dá opäť pretekať na historických súťažiach.