Kedysi boli pre mnohých jediným dostupným dopravným prostriedkom motocykle. Jeden z nich som vybral ako investičný tip, aj keď, popravde, na jeho predaji veľmi nezbohatnete.

Text a foto: Samuel Vanko

Za železnou oponou, smerom na východ, sme mali vo výrobe motocyklov veľmi dobré skúsenosti. Dokonca nás niektorí, neskôr svetovo veľmi úspešní výrobcovia, vykrádali a kopírovali. V tomto prípade som však zašiel do menej lukratívnych sfér. Vybral som motocykel, ktorý je pre veľa dnešných štyridsaťročných motocyklistov legendou. Nejeden z nich totiž na Simsone začínal. Veru, aj pre mňa to bola jednostopová prvotina. Na Simsone S51 som pričuchol k motorkárčeniu a naučil sa prvým grifom. V jeho sedle som začal snívať o veľkých motocykloch a pritom som zbieral prvé skúsenosti. Predtým som o motorke veľmi nechyroval, no potom, ako sa mi dostal do ruky Simson, sa všetko zmenilo. Preto som ho vybral do tejto rubriky, chcel som totiž zistiť, či moja voľnomyšlienkárska legenda z detstva ešte žije.

Inzercia

Bohatá história
Bol som veľmi prekvapený, akú ďalekosiahlu históriu má firma, ktorá vlastne onen Simson produkovala až tesne pred svojím zánikom. Jej počiatok treba hľadať v polovici devätnásteho storočia a až do bankrotu a úplného zániku mala veľa majiteľov a ešte viac mien. Zakladateľom bola židovská rodina Simsonovcov. Firma sa zaoberala výrobou motorov, zbraní, bicyklov, neskôr motocyklov a automobilov. Simson Supra bol automobil dostupný vo viacerých verziách od športového s malým motorom až po luxusný krížnik s veľkým osemvalcom. Do histórie firmy zasiahli najskôr nacisti. Zobrali spoločnosť z rúk pôvodných majiteľov a pripojili ju k ostatným znárodneným firmám. Stalo sa tak v roku 1936. Ešte v tom istom roku sa podarilo fabrike vyrobiť prvý motocykel. V priestoroch spoločnosti boli popri motorových vozidlách naďalej vyrábané aj zbrane. Zrejme už viete vytušiť, čo sa udialo po vojne. Firma sa nachádzala na území, kam dočiahla Sovietska veľmoc, a tak fabrika vpadla do náručia komunistov. Opäť došlo k jej premenovaniu. V portfóliu Simsonu sa objavili motocykle so štvordobými motorizáciami s objemom 250 až 350 cm3.

Dvojdobé mopedy a malé motocykle prišli do výrobného programu na začiatku 50. rokov. Vo výrobe vydržali do začiatku 90. rokov, po ktorých nasledovalo dvanásť rokov pomalého zániku spoločnosti. Manažment sa pokúsil posunúť úspešný model S51 ďalej, vznikli rôzne koncepty, ktoré mali osloviť vášnivých motocyklistov i malých podnikateľov, no úspech neprichádzal. Firma už nedokázala dobehnúť oneskorenie vývoja uzavretého hospodárstva východného bloku. Uspieť v konkurencii západných firiem tak bolo pre ňu nesmierne zložité. Aj keď treba uznať, že snaha nechýbala a v našich končinách mala značka Simson celkom dobré meno.

S51
Do nášho hľadáčika sa dostal jeden z najznámejších Simsonov u nás. Pre niekoho bol nedostupný a mohli si ho dovoliť skôr bonitnejší, no v 90. rokoch už ako jazdené kusy kolovali v rukách mladých jazdcov. Nebol to skúter, ale naozajstný motocykel s malým poldecovým dvojdobým agregátom, ktorému som sa smial, že dokáže „zožrať“ asi všetko. Keď neboli drobné na kvalitný benzín a olej, liali sme doň aj domácu pálenku z rodičovských tajných zásob. Bol to len zúfalý pokus, ale S51 vážne jazdila i na to.

Spolu so svojím predchodcom, S50, predstavoval jeden z najúspešnejších modelov značky Simson. Bolo vyrobených okolo 1,6 milióna kusov a išlo zrejme o najmodernejší malý motocykel svojich čias u nás. Verzia S51 sa od svojho predchodcu vizuálne líšila v drobnostiach, poznateľná je však na prvý pohľad. Najväčšou zmenou bolo implantovanie nového agregátu. Vďaka technickým obmenám, zmenám zdvihu piestu a množstvu ďalších drobností bol agregát spoľahlivejší a výkonnejší. Zmeny si vypýtali samotní klienti. Na rovine bola S50 dostatočne rýchla, no v stúpaniach jej dochádzal dych. S51 na tom bola oveľa lepšie. Ak ste ju veľmi nezaťažili, vyšla aj náročné stúpania. Keby som vedel, že si na Simsona nemám sadnúť ako spolujazdec, keď je pred nami dvanásťpercentné stúpanie, nemusel som za jazdy vyskakovať. S váhou dvoch násťročných chalanov si v kopcoch nevedela veľmi poradiť už ani S51. So zmenami však prišli aj nové riešenia, ktoré zdvihli teoretickú životnosť agregátu na 40 000 km. Koľko má najazdené váš Simson?

Inzercia

Široký výber
Na našom trhu si veľmi nenavyberáte, ale pôvodne bolo variantov dostupných neúrekom. Na počiatku išlo o verzie S51N. Model bol chudobným príbuzným ostatných verzií. Nemal akumulátor, parkovacie svetlá a dokonca ani smerovky. Množstvo technológii pochádzalo ešte z S50 a jeho základnou filozofiou bola asketická údržba a minimálne náklady na prevádzku. Motocykel mal slúžiť ako pracant pre ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve či lesníctve, jednoducho tam, kde na cestách chodilo veľmi málo vozidiel.

Verziu N doplnila verzia B (B ako Blinker). Motocykel bol vybavený smerovými svetlami, akumulátorom, zapaľovaním a hydraulickým tlmičom zadného kolesa. Blinker bol dostupný v troch variantoch. S trojstupňovou manuálnou prevodovkou – vyrábaný do roku 1988. Nasledovali dve verzie so štvorrýchlostnou prevodovkou. Prvá ešte so svetlometom prevzatým z predchodcov s výkonom 25 W. Druhá verzia už mala výkonnejšie svetlo – 35 W. Pri tejto verzii sa objavilo už aj u nás známe označenie Electronic. To už bol na naše pomery skutočne moderný malý motocykel. Jeho maximálna rýchlosť siahala až na úroveň 100 km/h. V dobovej literatúre sa dá dočítať, že S51 mala štatút spoľahlivého stroja, no neskoršie verzie sa už vyznačovali komplikovanejšou stavbou a v prípade porúch sa k niektorým drobným súčiastkam už nedalo dostať. Bolo potrebné vymeniť kompletné dielce, čo zvyšovalo náklady na údržbu.

Mojím úplným hitom bola verzia so zdvihnutým výfukom, ktorý mal na sebe ochranný perforovaný plech. To už bola naozaj „frajerina“. Enduro malo upravené riadidlá, skrátené blatníky, hrubšie pneumatiky s typickým terénnym drapákom, prepracované zadné pruženie s viditeľnou vinutou pružinou, druhé spätné zrkadlo, prepracovaný zadný nosič batožiny, sklopnú štartovaciu páku. Na jeho pohon slúžil agregát spojený so štvorrýchlostnou prevodovkou. Enduro poslúžilo ako základ pre neskoršieho nástupcu s vyššie uloženými blatníkmi, ktorý už pripomínal krosový motocykel.

Inzercia

Hrabanie sa v inzerátoch
V prvom rade treba povedať, že nájsť Simson, ktorý nebol tuningovaný, zničený, upravený alebo poskladaný z piatich ďalších Simsonov je dosť ťažké. Pri hrabaní sa v inzerátoch som nachádzal najmä: Simson S51/kúpim. Naďabil som aj na motocykle na predaj, ich stav bol však často úplne beznádejný. No kto hľadá, nájde a veľmi ma prekvapilo, že už nie sú takpovediac za facku. Chcete dobrého Simsona z konca 80. rokov a nebodaj Enduro? Pripravte si 1 000 eur – najmenej. Viac kusov som našiel v Českej republike a väčšina z nich potrebovala niečo naladiť, doladiť, vymeniť. Ak išlo o kusy s ako-tak jasnou históriou a bez tuningu, nebáli sa predajcovia pýtať od 1 500 eur vyššie. A bez zjednávania. Nechceš? Mne to doma neprekáža, počkám na toho, kto ho naozaj chce. Našiel som niekoľko kúskov za pár stoviek, ale ich renovácia by stála toľko, že si môžem ísť po ten za 1 500, ktorý potrebuje len zoštelovať karburátor a ešte ušetrím. Vzhľadom na jednoduchosť motocykla sa s veľkým priehrštím problémov nestretnete. Treba so sebou nosiť skrutkovač, kým si stroj naladíte, ak sa vám to vôbec podarí. Problém môže nastať, ak sa človek pred vami nedbalo postaral o padnutý stroj. V prípade, že bola v minulosti ohnutá „nakopávačka“ a poriadny servis zaostával, môže to spôsobovať únik kvapalín.

Na jednom veľmi zachovalom Simsone S51 Enduro som sa bol aj povoziť a priznám sa, vrátil som sa späť v čase. Vrátil som sa do mojich chalanských čias, keď som poťahoval za gumený heft prvej skutočnej motorky, ktorá zo mňa spravila motorkára. Tento kúsok nepatril k najlacnejším na trhu, no jeho stav je okúzľujúci. Už nemá lesk červenej krásky z mojej mladosti, nesie si na sebe viacero jaziev zo zápolenia so životom motocykla, no na hodnote už nestráca. Na jeho kúpu nemusíte byť milionári, ale pri jeho predaji nezbohatnete. Ako radosť, ktorá nepýta veľa peňazí, je to však skvelá voľba.