Zomrel Sir Moss
Jeho hviezda zažiarila hlboko v minulom storočí, napriek tomu ostal rešpektovanou ikonou automobilových pretekov. Je považovaný za najlepšieho pretekára F1, ktorému na poličke chýba majstrovský titul – Sir Stirling Moss zomrel vo veku 90 rokov.
Text: Samuel Vanko Foto: Daimler
Asi na svete niet fanúšika motoršportu, ktorý by sa aspoň raz nestretol s menom tohto anglického pretekára. V čase svojej najväčšej slávy, keď jeho aktívna kariéra vrcholila, sadal za volanty najlepších pretekárskych náčiní na svete. Na pretekárskych tratiach štartoval v rokoch 1948 až 1962. Odštartoval vo viac ako 500 pretekoch, v rôznych kategóriách a disciplínach. Z toho 212 krát vyhral. A to vrátane v pretekoch kráľovnej okruhových disciplín F1. Domov si však pohár za víťazstvo v celkovom šampionáte neodniesol ani raz.
Namiesto zubára pilot
Tradícia v jeho rodine velila, že Stirling sa stane zubárom s pokojným a dobre zabezpečeným životom. Jeho osud ho však zaviedol celkom iným smerom. Mladý Moss sa zaujímal o lietajúce stroje, nakoniec sa však stal pilotom – no nie lietadiel, ale rýchlych automobilov. Len štyri roky potom, ako dostal vodičský preukaz si sadol za volant Formule 3 v britskom šampionáte. Mal 19 rokov. V roku 1949 presadol do rýchlejšieho monopostu a svoj prvý štart zúročil vo víťazstvo. Bolo jasné, kam talentovaný pretekár mieri. Jeho cieľom sa stal kokpit svetoznámej F1. S najrýchlejšou formulou debutoval v roku 1951, no svoju prvú jazdu tento raz nepremenil na víťazstvo. S monopostom MWM-Alta skončil ôsmy a potom musel rok čakať, kým dostane novú príležitosť. V pretekaní si však pauzu nedal a zúčastňoval sa na rôznych podnikoch, z ktorých si doviezol množstvo víťazstiev. Prvý triumf v šampionáte F1 prišiel až v roku 1955. Na domácej trati porazil Juana Manuela Fangia. Potom sa mu začalo absolútne víťazstvo vyhýbať a aj keď sa na debnu sa viackrát postavil, zvyčajne na druhej alebo tretej pozícii. Dokopy má na konte 16 zlatých víťazstiev, tie mu však na okruhoch F1 ani raz nestačili na titul celkového šampióna.
Mille Miglia
Ešte donedávna sa najintenzívnejšie o Mossovi rozprávalo vždy v lete, keď sa konala legendárna talianska súťaž Mille Miglia. Dnes už je to len viac-menej exhibícia, ktorá pre svoju charizmu i zápolenia síce dokáže paralyzovať kus Talianska, no so skutočnými pretekmi, ktoré sa konali v rokoch 1927 – 1957, sa už rovnať nemôže. Mille Miglia bola v drvivej väčšine korisťou domácich matadorov, no tri razy sa podarilo víťazstvo ukoristiť aj cudzincom. V roku 1931 Nemcovi Rudolfovi Caracciolovi na Mercedese SSKL, v roku 1940 sa to podarilo Huschke von Hansteinovi na BMW 328 Berlinetta Touring – jazdil pod vlajkou Tretej Ríše, ako si v tom čase hovorilo nacistické Nemecko. A dva roky pred koncom slávnej éry Mille Miglia sa v roku 1955 podarilo vyjazdiť vzácnu trofej práve Stirlingovi Mossovi, Britovi jazdiacom na striebornom šípe, Mercedes-Benz 300 SLR, ktorého základ pochádzal z formulového špeciálu.
Bol to dvadsiatydruhý ročník Mille Miglia (v roku 1939 a potom v rokoch 1941 – 1946 sa podujatie nekonalo) a pretekárov čakalo takmer 1 600 kilometrov šialenej jazdy po verejných komunikáciách. Na podujatie bolo prihlásených 661 pretekárov, štartovalo viac ako 500 z nich a niektorí mali navigátorov, prípadne technikov, iní boli v aute sami. Stirling Moss štartoval s krajanom Denisom Jenkinsonom a štart bol tradične v talianskom meste Brescia. Na víťazstvo si brúsili zuby viacerí, no hlavnými favoritmi boli tímy: Ferrari, Maserati, Aston Martin a Mercedes-Benz –trojcípa hviezda štartovala pod záštitou tímového debutanta spoločnosti Daimler AG. Mercedes mal azda najsilnejšiu zostavu – legendu Juana Manuela Fangia, Hansa Hermanna, Karla Klinga a Stirlinga Mossa. Všetci štartovali placatým špeciálom 300 SLR.
Moss nebol na Mille Miglia prvý raz. Slávnu taliansku súťaž sa v roku 1955 pokúsil zdolať piaty raz a preto práve on patril k úplným top favoritom. Znalosť miestnych ciest ho stavala do výhody, navyše s Jenkinsonom začali využívať prevratný systém navigovania. Denis Stirlingovi „čítal noty“, aby v rýchlosti nemusel rozmýšľať, kam a ako rýchlo sa ma so svojim strieborným šípom rútiť. Na ružiach ustlané však posádka nemala. Moss musel od začiatku naháňať šialene jazdiaceho Taliana Castellotiho. Jeho upravené Ferrari 121 LM, s extrémne silným 4,4 litrovým motorom, malo pred Mossovým ľahkým Mercedesom dvojminútový náskok a Stirling nie a nie z neho ukrojiť. Lenže Talian tlačil na pílu priveľa a to jeho náladové Ferrari nevydržalo. Moss sa dostal do vedenia, za ním bol tímový kolega Hermann a na tretej pozícii rýchle Ferrari Piera Taruffiho. Ten išiel rýchlo až prepisoval časť štatistiky Mille Miglie. Pomalý však nebol ani Stirling. Jeho navigátor pracoval spoľahlivo, ich noty boli napísané dobre a Moss mu dôveroval. Stal sa preto nedostižný a pekelne rýchly. Svoj náskok zvyšoval a unikal aj svojmu tímovému kolegovi.
Do cieľa v roku 1955 prišlo 281 áut, na druhé miesto sa nakoniec vyhupol Juan Manuel Fangio, ktorého Mercedes mal od počiatku problémy s motorom, čo bolo hlavne počuť. Nezdravý zvuk neveštil nič dobré, no nakoniec šťastena stála pri ňom. Do dejín sa ale zapísala hlavne Mossova jazda. Trať zdolal za 10:07:48 a bol o viac ako polhodinu rýchlejší než Fangio, ktorý šiel bez navigátora. Mossova jazda sa zapísala medzi najslávnejšie rekordy Mille Miglia. Stirlingov čas je najrýchlejší z celej histórie pôvodnej Mille Miglia. Priemerná rýchlosť 157,650 km/h potom už nebola prekonaná.
1962
Stirlingova pretekárska kariéra skončila v roku 1962. V Goodwoode na Glover Trophy 23. apríla ťažko havaroval. Jeho Lotus nedokázal ochrániť jeho telo a Stirling po tvrdom ataku upadol do kómy, v ktorej bol mesiac a následne sa pol roka dával dokopy, kým lekári rozpohybovali jeho ľavú polovicu tela. Moss sa o rok pokúsil znova dostať do tempa, no hneď pri testoch zistil, že to už nie je ono a svoju aktívnu kariéru na čas skončil. Na čas… volanie rýchlosti a horúceho volantu bolo totiž silné a do sveta motoršportu sa ešte občasne vrátil, no už bez výraznejšej stopy.
Sira Stirlinga dlho trápili zdravotné problémy, a tak sa na nejaký čas stratil. Býval pravidelným hosťom významných motoršportových udalostí, špeciálne reinkarnovanej podoby Mille Miglia. V roku 2018 oznámil, že sa z verejného života chce stiahnuť úplne.
Rekordér
Angličan je držiteľom viacerých rekordov. Azda najznámejší je ten z Mille Miglia. No podarilo sa mu spraviť rekord aj na francúzskom okruhu Autodrome de Montlhéry, kde v roku 1952 počas 24 hodinovky na Jaguari XK120 si zaknihoval priemernú rýchlosť 172,94 km/h. O dva roky neskôr na tom istom okruhu bol v tíme, ktorý počas týždňových pretekov ovládol podujatie s priemernou rýchlosťou 161,43 km/h. V roku 1957 si Moss pripísal aj rekord na slanom jazere Bonneville. V triede F si s MG EX 181 zapísal rýchlostný rekord 245,64 míľ za hodinu (to je v prepočte 395,32 km/h).
Obchodná značka
Mossovo víťazstvo v pretekoch Mille Miglia v roku 1955 poslúžilo Mercedesu ako celkom slušný marketingový nástroj. V roku 2006 fabrika predstavila špeciálnu edíciu superšportového modelu SLR McLaren 722. Číslo 722 mal Stirling na kapote svojho pretekárskeho strieborného šípu. Bolo to jeho štartové číslo, ktoré vzniklo podľa pravidla, zavedeného v roku 1949 organizátormi MM – čas štartu bol zároveň štartovým číslom. Stirling odštartoval presne 7:22.
Mercedes neskôr uviedol aj ďalšie edície modelu SLR 722 a jedna z nich nesie meno Mercedes – Benz McLaren Stirling Moss.
Sir
Úspešný pretekár a osobnosť Stirling Moss je držiteľom viacerých honorov. Od roku 1990 je v sieni slávy, Mercedes ho vyznával so všetkými jeho zásluhami, no najväčšiu poctu dostal v roku 2000. Princ Charles z neho spravil rytiera, ktorý smie používať oslovenie Sir. Stirling Moss sa narodil 17. septembra 1929, minulý rok teda oslávil krásnych 90 rokov. Zomrel v nedeľu 12. apríla 2020. Odpočívajte v pokoji.
