Spomínate si v akom aute ste robili autoškolu? Pre mnohých je to nezabudnuteľné vozidlo, možno niečo ako rodičovské auto, ku ktorému sa viaže celá hŕba úžasných spomienok.

Text a foto: Samuel Vanko

Náš magazín má rozmanité portfólio čitateľov. Od skúsených pánov, ktorí nám môžu prednášať o časoch, keď po hradskej prešli tri autá za deň, až po mladíkov, ktorí zatiaľ ochutnávajú veteranizmus v autách z 80. rokov. No väčšina z nás je držiteľom vodičských oprávnení a samotná prvá autoškola je zdrojom nezabudnuteľných chvíľ.

Tie roky 70.
Nedávno rady historických automobilov na Slovensku oživila krásna červená Škoda 120 L, o ktorú sa starajú v klube Priateľov auto-moto veteránov Hamuliakovo. Tesne pred záverom minuloročnej sezóny sme k nim zavítali do garáže, aby sme sa o vozidle dozvedeli viac. Náš záujem o Škodu umocnilo aj jej účinkovanie v česko-slovenskej koprodukčnej snímke – Amnestie.

V garážach klubu sme našli udržiavanú „stodvadsiatku“ v bojovom sfarbení autoškoly. Jej stav nás očaril. Dýcha nádhernou, udržiavanou a funkčnou patinou. „Škodovku som kupoval od jej prvého majiteľa z Dunajskej Stredy. Už vtedy bola pekná, veď potrebovala len preleštiť, vyčistiť motor a poriadne vytepovať interiér,“ spustil rozprávanie predseda klubu Jakub Kránitz, ktorý sa o Škodu príkladne postaral. Pozornosť si vyžiadali nárazníky, smerovky a hlavne podvozok. Ten bolo potrebné poriadne vyčistiť a ošetriť, aby sa so Škodou dalo smelo jazdiť aj v horšom počasí. Je totiž aktívnou súčasťou zrazov a nie len výstavným exponátom.

Červený exemplár z fotografií je z roku 1978. Ide konkrétne o typ 742, ktorý bol vyrobený v AZNP Mladá Boleslav. Sedan s motorom vzadu a pohonom zadných kolies slúžil svojej posádke výkonom 38 kW a napriek tomu, že nikdy nešlo o piráta ciest, služobník to bol skúsený, odolný a na údržbu nenáročný. Benzínový štvorvalec spolupracuje so štvorstupňovou manuálnou prevodovkou. Jej dráhy už po tých rokoch nie sú tak jednoznačne vymedzené, napriek tomu, radenie jednotlivých rýchlostných stupňov je bezproblémové.

Jazda v typickom škodováckom produkte z konca 70. rokov má svoje nezameniteľné špecifiká. Výrazná nedotáčavosť ľahkej prednej časti je spôsobená usporiadaním všetko vzadu a zlým rozloženým hmotnosti. Predok je oproti zadnej polovici výrazne ľahší. Najviac sa vodiči „zabávali“ s tancujúcim predným batožinovým priestorom v zimných podmienkach pri dobrzďovaní do križovatiek. K pretáčavosti poháňanej zadnej nápravy ste auto museli dostať na hranicu schopnosti podvozka alebo využiť všetok potenciál motora na šmykľavom povrchu. Riadenie viac ako štvormetrového auta nikdy nepatrilo medzi tie najpresnejšie, ale dá sa naň poľahky zvyknúť. Ideálny adept na vozidlo autoškoly?

Výchova vodičov
„Vždy sa mi páčili autá, ktoré boli využívané v nejakých službách. Poštové autá, hasičské či policajné. Keď som sa prehrabával v dobových materiáloch z konca 70. rokov, našiel som tam model Škoda 120 L pre autoškoly,“ spomína si Jakub Kránitz na počiatky svojho nápadu, spraviť z obyčajnej 120 L Autoškolu. „Pozrel som si všetky dostupné materiály, fotografie a podklady, aby som pri kompletizovaní svojho zámeru mal čo najviac správnych informácií.“

Na dvere tak pribudol nápis Svazarm, ktorý je vyrobený presne podľa dobovej predlohy a na strechu putoval originálny nápis. „Ten mám požičaný od pána Czismazia, ktorý ju kúpil na burze.“ Ten bolo potrebné na strechu pevne ukotviť, no s nápisom neboli dostupné držiaky. „Tie sme vyrobili presne podľa dobových fotografií, aby boli identické. Podobné boli používané aj na vozidlách Praga V3S, ktoré slúžili na výchovu profesionálnych vodičov.“

Autoškolácke autá sú však výnimočné aj prítomnosťou druhého setu pedálov. Tie sú na strane spolujazdca, aby inštruktor mohol v prípade potreby zasiahnuť do riadenia automobilu a zabrániť tak napríklad nehode. V Škode 120 L z Hamuliakova nechýbajú.

V tých časoch išlo o pomerne bežne využívané auto v autoškolách i domácnostiach. Výučba nových vodičov v automobiloch tejto koncepcie bola preto pochopiteľná. Oproti dnešným šoférom mali adepti zo 70. rokov výhodu azda len v redšej premávke. Na druhej strane sa natrápili s vozidlami bez posilňovačov riadenia a podľa spomienok pamätníkov bývala výchova vodičov dôslednejšia, podrobnejšia a na získavanie zručností prísnejšia.

Jazdu v autoškole, na mieste žiaka, som si vyskúšal aj ja na vlastnej koži. Keďže moje detstvo som s jednou stodvadsiatkou prežil celkom aktívne a dokonca som mal možnosť si v neskorších rokoch vozidlo vyskúšať aj v premávke, jeho nuansy ma nijako neprekvapili. Málo výkonu, veľa hluku, typický zápach slnkom rozpálených plastov… musel som sa pousmiať. Dokonca aj výzdoba interiéru v duchu tých čias ma preniesla o desaťročia späť. Aj pavúk zaliaty v hlavici radiacej páky tam akosi neodmysliteľne patrí. Hlavica bola kúpená v Tuzexe a dokresľuje atmosféru, ktorej vládnu mäkké sedadlá a strohá palubná doska bez príkras či komfortného vybavenia.

Na čo si dať pozor?
Na Škody zo 70. a 80. rokov sa sem-tam pozerá cez prsty. Dnes si totiž na Slovensko môžete doviezť čo len chcete. Záleží od prahu bolesti na vietor v peňaženke. Tieto autá však neodmysliteľne patria ku koloritu komunistickej éry našej krajiny a ich trhová cena je tlačená hore nostalgiou súčasníkov, ktorí si plnia sny o prvom aute svojich rodičov. A hoci ide o autá, ktoré do sveta motorizmu nič podstatné nepriniesli, veď už v tých časoch odborná tlač písala o ich technickej zaostalosti, zabezpečovali mobilitu nemalej časti populácie a teda ich nemožno prehliadať. Pomaly sa predierajú na zrazy a do klubov, vďaka čomu sa nestrácajú z pamäti. Zapáčila sa vám takáto stodvadsiatka?

Ak budete hľadať pozorne, určite nájdete auto v dobrom technickom stave a za rozumnú cenu. Rozptyl cenových ponúk je obrovský. Od pár stovák, po šialenú štvorcifernú sumu. Na čo si dávať pozor? Veľmi často odhnívajú držiaky prevodovky, zadné ramená alebo gumové súčasti palivového systému smerom od nádrže. Agregát je na údržbu jednoduchý a dá sa pri jeho spravovaní veľa naučiť. Veď uvidíte sami.
Na trhu je takýchto áut ešte dosť a drvivá väčšina ešte drieme niekde v garážach alebo pohodená v tráve na záhradách. Tak, hor sa do pátrania a krásne zážitky.

História
Typ 742 bol vyrábaný v rokoch 1976 – 1990 v rôznych verziách a s rôznymi agregátmi. Celkovo bolo skompletizovaných viac ako 2 000 000 exemplárov a to vrátane modernizovaných kusov, ktoré sa dostali do výroby od roku 1983. Priamym predchodcom tohto typu bola Škoda 100 a nástupcom v portfóliu už bol automobil celkom inej, pokrokovej koncepcie „všetko vpredu“ – Škoda Favorit. Špičkové verzie mali dokonca 5-rýchlostnú prevodovku a agregáty typu 742.136 s 1,3 litrovým agregátom.