Pre niekoľkými rokmi mi ani len nenapadlo napísať na adresu Škody Favorit, že by išlo o veterán. Automobil mojej mladosti sa však skutočne stal historickým vozidlom. Teda v rovine veku. Bude z neho hodnotný a zberateľský artikel?

Text: Samuel Vanko Foto: archív Celý text vyšiel v magazíne Veterán SK 10/2017

Keď som napísal prvú vetu, prešiel mi mysľou nejeden čitateľ, ktorý mávol rukou, „Favorit? čo sa zbláznil?“ Veru nie, v septembri dosiahol tento pokrokový mladoboleslavský počin vek 30 rokov, a tak si na titul historické vozidlo smie robiť nárok. Môže sa zúčastniť historicko-technickej kontroly a požiadať o špeciálne evidenčné čísla. Prevraciate oči?

Bertoneho víťazstvo
Škoda mala vtedy úzko v peňaženke a problémy na krku. Modely, ktoré ponúkali boli zaostalé už keď sa dostali na trh a 80. roky im vôbec nesedeli. Konkurencia hrala celkom inú ligu a Škoda prežívala najmä vďaka uzatvorenému hospodárstvu. Vtedajšie nastavenie politických reálií navyše požieralo šikovných konštruktérov a pokrokové nápady. Vo vývojových halách sa povaľovali pokusy, testovacie prototypy, nápady i modely, ktorým chýbalo len ÁNO od vládnucej strany a mohli byť v predajniach Motokovu. Dodnes sú tieto vozidlá mementom, sú obdivované v depozite múzea v Mladej Boleslavi a prezrádzajú, že myšlienky boli, len voľnosť chýbala.

Keď už Škode naozaj tieklo do topánok, rozhodol manažment osloviť niekoľko dizajnérov a poskočiť trocha s dobou. Oslovili niekoľkých významných dizajnérov, medzi nimi Giorgetto Giugiara, ktorý však nediplomaticky odsunul československú delegáciu preč zo svojej blízkosti. Bál sa, aby mu Východoeurópania neurobili škrt cez rozpočet pred významnou návštevou z Japonska. Hrdí zástupcovia Škody sa obrátili na Pinninfarinu, ten mal však zmluvu s Peugeotom. Nakoniec skúsili ešte Bertoneho, ktorý bol kedysi Giugiarovým zamestnávateľom. Rozhodol sa, že svojho niekdajšieho zamestnanca tromfne a nakreslí v triede malých automobilov krajší model ako on. Bola to Bertoneho odplata za prehru pri návrhoch dizajnu na Fiat Uno? Kto vie, ale vtedy vo Fiate vyhral práve Giugiaro a aj preto sa Bertone Favorita rád ujal. „pripravíme lepšie auto, ako je Uno,“ povedal Nuccio. A víťazstvo to bolo aj pre Škodu, dostala dobrého dizajnéra a ten navyše začal s prácou na Škode skôr, ako mu potvrdili kontrakt (to bola podmienka), maľoval tak na dobré slovo dúfajú, že sa k zmluve naozaj dostane. Od Taliana Škoda dostala auto, do ktorého mohla implantovať celkom novú koncepciu pohonu s vpredu uloženým agregátom, poháňajúcim prednú nápravu. Predtým konštruktéri koketovali aj s pohonom vzadu a vpredu uloženým agregátom, nakoniec však vyhrala racionálna, praktická a trendová koncepcia.

Inzercia

Nové horizonty
Vývoj vozidla trval približne päť rokov, čo nebolo v tom čase dlho, práve naopak. No konštruktérom boli pod nohy hádzané neustále nejaké prekážky. Smeli používať len domáce zdroje a využívať služby tunajších dodávateľov. Tí boli s vývojom na tom podobne, ako Škoda, a tak je dnes vlastne celkom úctyhodné, že sa im podarilo vyrobiť pomerne moderné vozidlo. Pred začatím prác nebola na tom Škoda finančne najlepšie, dlhý vývoj jej navyše povysával z pokladnice ďalšie nemalé peniaze a aby Škoda prežila, snažila sa pred ozajstným spustením predaja Favorita, predávať staré autá s motorom, ktorý mal ísť do nového modelu – mali označenie 135 a 136 GL. Celý text vyšiel v magazíne Veterán SK 10/2017