Super úspešný šesťdesiatnik
Renault 4L nepatrí medzi tie automobily, ktoré by vyhrávali súťaže krásy. No bolo cenovo dostupné, nenáročné a prišlo v pravý čas. To z neho spravilo jedno z najlepšie predávaných áut sveta.
Text: Pavol Pukanec Foto: Renault
Čo by ste povedali, aké je najúspešnejšie francúzske auto? Viacerí by asi odpovedali, že Kačica. Veď má dokonalý príbeh. Skrývali ju pred nacistami, rozpohybovala Francúzsko a dokázala odviezť košík s vajcami po teréne bez toho, aby čo i len jedno rozbila. A predsa sa budete mýliť… jedno auto Kačicu prekonalo. Renault 4L (na začiatku označovaný R4) – nudná krabička z roku 1961 si našla viac ako osem miliónov majiteľov. Auto vyrábali neuveriteľných 33 rokov. Dnes je z neho stále rovnako nenápadný šesťdesiatnik.
Ten, ktorý porazí Kačicu
Renault sa v 50. rokoch minulého storočia neocitol v najlepšej situácii. Jeho domáci rival Citroën mu poriadne odkrajoval z koláča a vedeniu spoločnosti neostávalo nič iné, len sa na to ticho prizerať. Fabrika nemala s čím zasiahnuť. Dosluhujúca 4CV a ani ovdovovač Dauphine na Kačicu nedočiahli.
V tých časoch spoločnosť kormidloval Pierre Dreyfus a ak chcel vzdorovať osudu, potreboval dať zelenú nejakému novému projektu a dúfať, že nájde zlatý grál. Tá správna skica prišla v roku 1956, Pierre jej dal štempel a o päť rokov mal na dvore fabriky konkurenta pre 2CV.
To si poviete, že prečo im to toľko trvalo, lenže úloha pre vývojový tím nebola jednoduchá. Citroën postavil latku dosť vysoko a ak mal Renault konkurenčnú 2CV poraziť, musel predstaviť praktické, pohodlné a dostatočne odolné auto, ktoré sa nezľakne ani nárokov sedliakov a pestovateľov. Vedenie k tomu chcelo spoľahlivosť a to všetko za pár drobných. Inak by Renault na úspech Kačice nemal nárok.
Tvrdo a rozhodne
V Renaulte si vyhrnuli rukávy a začali rozmýšľať, kresliť a vylepšovať. Pod ceruzami dizajnérov sa objavil prvý hatchback s piatimi dverami v portfóliu Renaultu a vôbec na celom svete. To sľubovalo prevratné novinky aj v interiéri, ktorý sa riešeniami krásne prevzdušnil a otvoril. Potom ako R4 nakreslili na papier, urobili z nej naozajstný model, ktorý pri priamom vizuálnom porovnaní s Kačicou vyzeral ako supermoderná mašina. Samonosná pontónová karoséria sa opierala o najnovšie dizajnérske smery a ponúkla niekoľko parádnych riešení. Dohora vyklápané piate dvere vylepšovali prístup do auta a tiež chránili pred dažďom. K tomu variabilný interiér s vyberateľnými sedadlami – to všetko z Renaultu robilo praktický, široko využiteľný automobil pre drobných podnikateľov alebo rodiny. Citroën nebol z modelu 4L nadšený. Dokonca obviňoval Renault, že vykradol niekoľko jeho nápadov – odnímateľné panely karosérie, posuvné okná i štrbina na prednom blatníku privádzala Citroën do šialenstva. Povráva sa, že sa chcel s Renaultom aj súdne naťahovať, no potom vo vedení niekomu napadlo, že doťahovať sa o spravodlivosť s automobilkou, ktorú vlastní štát, nemusí byť najlepší nápad. Na žalobu si Citroën teda netrúfol, ale muselo ho to veľmi hnevať. Podobnosť oboch projektov Renault „podčiarkol“ aj podobnými technologickými riešeniami podvozka.
Pre Renault však bol model R4 aj vstupom do neprebádaných vôd a dokonca inovácií. Je to prvý model Renaultu, ktorý má pohon prednej nápravy a navyše sa na podvozku objavila zaujímavá anomália. Pre konštrukciu pruženia, ktoré zabezpečujú skrutné tyče umiestnené vzadu za sebou, má malý Renault rôzny rázvor na ľavej a na pravej strane – tam je o 45 mm kratší. Fabrika toto nevídané riešenie neskôr implementovala aj do niekoľkých ďalších modelov.
Odhodlaný bojovník
Pod prednou kapotou malého Renaultu tlčie štvorvalcové benzínové vodou chladené srdce. Tým sa napríklad Citroën hrdiť nemohol. Objem motora s rozvodom ventilov OHV má hodnotu 747 cm3 a výkon skromných 17 kW. Poháňa predné kolesá, uložený je pozdĺžne a spolupracuje s trojstupňovou manuálnou prevodovkou. Základ motorizácie našli francúzski inžinieri pod plechmi staršieho modelu 4CV, no dorobili mu uzatvorenú chladiacu sústavu.
Čo za to!
Ľudia, ktorí rozumejú biznisu, hovoria, že „peniaze sú až na prvom mieste“. Vtedajší šéf Renaultu chodil po firme s kalkulačkou v ruke a stále prepočítaval. Nech to otáčal z ktorejkoľvek strany, R4 bola drahšia ako kačacia konkurencia, preto do vývoja poslal prosbu, aby sa pokúsili stvoriť ešte jednu R4 – lacnejšiu. Preto sa na parížskom autosalóne objavila aj malá R3 s 0,6-litrovým agregátom a chudobnou výbavou. Bola to vlastne R4, no odmontovali jej napríklad slnečnú clonu, ostrekovače, malé bočné okienka… ak si myslíte, že tento krok zabral, tak sa mýlite. „Peniaze sú až na prvom mieste,“ sa nechytili a nad R3 klienti ohrnuli nos. Renault stopol linku, na ktorej bola vyrábaná, po 12 mesiacoch produkcie. Lenže R4, v tej pôvodnej verzii, si začala písať vlastný príbeh. Od počiatku sa jej na trhu darilo, a tak ju výrobca nechal vylepšiť o niekoľko drobností. Najdôležitejšou zmenou bola vylepšená synchronizácia prevodovky, ale aj implantácia nového motora s objemom 845 cm3. Jeho výkon vrcholil hodnotou 20 kW. Renault tento motor nevyvíjal od piky, ale vytiahol ho zo starého modelu Dauphine. Na trhu sa verzii so silnejším motorom darilo najlepšie.
Nové meno pre predajný hit
Renault R4 sa predával tak dobre, že si vedenie mohlo mädliť ruky. Produkcia veľmi rýchlo presiahla milión exemplárov a záujem nechladol. Renault v roku 1965 pristúpil k zmene mena z R4 na Renault 4 alebo s prívlastkom 4L. Predaje to nijako neohrozovalo a jediné, po čom klienti volali bola nová prevodovka. Prevodovková skriňa so štyrmi rýchlosťami sa objavila v roku 1968 a malá krabička si žila svoje ďalej eldorádo. Renault na dizajne takmer nič neupravoval, netlačil na zmeny – dochádzalo len k malým úpravám, ktoré sa najviac dotkli prednej masky. Spoločnosť však neúnavne pracovala na modernizácii techniky a montovaní inovácií. Opäť rástol objem motora. V roku 1978 najskôr na 956 a nakoniec na finálnych 1 108 cm3 – ten patril verzii GTL. Mal výkon 25 kW. Aby to fabrika stíhala, mala k dispozícii detašované pracoviská v Španielsku, Belgicku, Írsku, Taliansku, Portugalsku a tiež v Slovinsku. Je to neuveriteľné, ale za 33 rokov, čo Renault produkoval R4/4L, vzniklo 8 miliónov áut. Linky boli zastavené v roku 1994. Štatistika hovorí, že ide o tretie najlepšie predávané auto sveta.
