Tajomný Roland

Pre niekoho je ČZ s prívlastkom Roland neznámy motocykel. Znalci tunajšieho trhu z 90. rokov si však na toto enduro spomenú. Je to totiž slovenská motorka a svojho času, na tunajšie pomery, úspešná.

Text: Samuel Vanko Foto: autor a archív Ing.Pavla Šuleka

Kto vyrastal na motorkárskych časopisoch v 90. rokoch minulého storočia si na dizajnovo vydarené enduro nebude dlho spomínať. Možno ho nebude nazývať čezeta, ale len jednoducho Roland. Za výrobou motorky bola slovenská firma Moto Yuropa.

 
Inzercia

 

ČZ na nádrži
Skôr než sa pustíme do Rolandovho príbehu, tak treba ozrejmiť, čo vlastne robí na motocykli značky Moto Yuropa (nazvanej po krstných menách tvorcov), logo ČZ. Vysvetlenie je jednoduché. Páni, ktorí stáli za projektom, čerpali z takmer bezodných a čím ďalej menej využívaných skladov československej motocyklovej legendy ČZ. Tá, podobne ako Jawa, húfne prichádzala o klientov, a tak sa odberateľ na dielce zišiel (dnes sa tomu odborne hovorí využívanie spoločnej podvozkovej platformy). Logo ČZ na nádrži motocykla si vyprosil vyžiadal jeden zo zahraničných dlhoročný odberateľov motocyklov ČZ v Latinsky Ameriky, aby mala motorka lepší cveng pre klientov, a tak po dohode s vtedajším vedením Strakonickej ČZ, majitelia firmy Moto Yuropa túto stratégiu odobrili.

Slovenská odvaha
Všetko ostatné sa už dialo na Slovensku. Odvážni slovenskí konštruktéri sa pustili s vervou do práce a plní odhodlania začali zháňať dielce k svojim kresbám. V Čezete síce na prvý raz nepochodili, no na druhý, s jasnou predstavou, peniazmi vo vrecku a dostatočnou výbavou kontaktov, sa im brány v Strakoniciach predsa len otvorili. Nakoniec to bolo pre potkýnajúcu sa fabriku, ktorá i po vstupe zahraničného investora, akoby chcela umrieť, aj celkom slušný kšeft. Slováci od nich brali motory v stovkách kusov. A nielen to. Z ČZ odoberali aj upravené rámy a niektoré ďalšie komponenty. Predná časť (vidla s kolesom) a tiež brzda pochádzali z Jawy.

V Senci a blízkom okolí potom spočiatku vznikal motocykel takmer na kolene. Úvod projektu síce neprinášal lákavé podmienky, nadšený mladý motocyklový dizajnér a konštruktéri firmy Moto Yuropa to však kompenzovali skúsenosťami a technickým umením. Najväčším problémom bol podľa inžiniera Pavla Šuleka, jedného z dôležitých ľudí v Moto Yuropa, motor. „Keď sme ho brali z čezety, bol zastaraný a mal veľa nedostatkov,“ spomína si na rané 90. roky konštruktér a zároveň pripomína, že pri Rolandovi sa na Slovensku podarilo väčšinu neduhov vychytať, vylepšiť a opraviť. „Nad niektorými vylepšeniami dokonca krútili hlavami aj v ČZ,“ dopĺňa Pavol Šulek, ktorý je dnes aktívny veteranista, renovátor a milovník historického motorizmu.

Kapotáž ľahkého motocykla bola spočiatku z výraznej časti laminátová. To robilo problémy najmä pri konštrukcii nádrže, ktorá bola v strede rozdelená priestorom pre rám. Jej výroba preto nebola jednoduchá, vyžadovala čas a bola zbytočne komplikovaná. Problém bol vyriešený postupne využitím ľahkých plastových materiálov a kovovej nádrže vlastnej konštrukcie, čo otváralo možnosti pracovať flexibilnejšie a jednoduchšie. Plasty sa neskôr dostali aj do ďalších častí bočnej kapotáže.

Zdokonaľovanie
Výrobca postupne Rolanda zdokonaľoval. Prispôsoboval techniku, až pokým to možnosti darcov orgánov dovoľovali. Popri dieloch z ČZ a Jawy boli výraznými dodávateľmi tiež renomované firmy z Portugalska zaoberajúce sa výrobou moderných komponentov pre mnoho európskych producentov motocyklov. Vylepšenia si vyžadovali rastúce nároky stále náročnejšej klientely. V južnej Amerike si „slovenskú čezetu“ obľúbili najmä mladí jazdci, ktorí jazdievali po tamojších nedokonalých cestách či rančoch a ohurovali domáce dievčatá. ČZ Roland totiž vyzerá ako dospelá motorka. Pri treťom facelifte sa na motocykel dostal dvojkomorový výfuk, celoplastová kapotáž a za tvarovo novým sedadlom plastový nosič s efektným kufríkom, čo na pár chvíľ udržalo Rolanda v boji so silnejúcou konkurenciou, ktorá rástla na ďalekom východe.

 
Inzercia

 

Úspešný a zabudnutý
V ranných 90. rokoch bol Roland chvíľu najpredávanejšou československou motorkou. ČZ i Jawa dodýchavali a kedysi rozbehnutým kolosom sa akosi nedalo pomôcť. Zdalo sa, že záujmy vedenia boli iné. Dravý slovenský tím „varil“ z dielov, ktoré sa dali zohnať, plus si dokázal poradiť s novinkami vlastným vývojom a výrobou mnohých komponentov, ktoré obom molochom chýbali. V Moto Yuropa sa hrali s plastami, dizajnom i drobnými dizajnovými doplnkami. Motocyklu síce chýbala modernejšia technika, no za spoločnosťou stáli šikovní konštruktéri i manažéri. Celkovo bolo predaných 2 500 motocyklov prevažne do zahraničia, ale keď sa dnes zapozeráte do inzerátov, sem-tam niekde Roland vyskočí. Často však len ako „nejaká“ ČZ. V Strakoniciach by sa však za Rolanda určite nehanbili.