„Chceš sa odviezť?“ Odpadol som. Odviezť sa v pretekárskej Celice, ktorá je pionierom a základným pilierom všetkých motoršportových úspechov automobilky? Znova som odpadol…

Text a foto: Samuel Vanko

Už som sa súkal na miesto spolujazdca, ale nie, majiteľ auta, Jozef Poláček zo žilinskej Toyoty ma poslal rovno za horúci volant. „Srdiečko moje, toto musíš vydržať,“ prihováral som sa rozochvenému svalu v mojej hrudi. Teraz si azda ťukáte na čelo. Čo preháňa, veď pod prednou kapotou chrapčí úbohých odhadom 96 kW (130 k). Lenže Celica, do ktorej som sa chystal sadnúť, bola skutočne ostrá. Postavili ju na rely tisícich jazier a jej podvozok to aj vedel pekne po fínsky rozbaliť. Tetuška má v občianskom preukaze rok narodenia 1972, ale stále jazdí rovnako – na plné „pecky“. Žiadne pomalé posúvanie sa, ona chce plný plyn alebo nič. Presne ako každé dobré pretekárske auto. Na brzdách je rovnako nekompromisná. Ostré brzdy sú čitateľné a potrebujú rozhodnú nohu, ktorá ich vie ovládať. Ešte si k tomu prirátajte ten nervózny volant a o zábavu je postarané. Medzičlánok, ktorý spájal volant s pedálmi som sa zrazu stal ja. A nedostal som ani len šancu na prípravu. Škrupinové sedadlá ma objali, pritisli ma do vnútra plechovej duše, ja som kľúčikom štuchol do koní a ozvalo sa chŕŕŕŕŕŕ. No nič, hrča z hrdla preč, babičku treba poslúchať.

Inzercia
 

Figu borovú. Babičke treba dať poriadne po ušiach, inak je nemastná, neslaná a drzá. Ocitol som sa v prvej línii jazdných zážitkov. Hrboľatá cesta udierala do Toyoty a tá odvážne hltala kamienky, diery, šikany. Interiér nemá žiadne koberčeky, pod kapotou nie je protihluková izolácia. Počujete a cítite všetko. V ušiach rezonuje kovový štekot, kasňa búcha, niečo rezonuje a ja som v tom virvare s otvorenými ústami, sústredene posielal nos do zákrut, hneď na to zadné kolesa kontrou dorovnával do ideálnej stopy. Manuálnu päťstupňovú prevodovku treba rešpektovať rovnako, ako rýdzu rely povahu automobilu. Všetko je iné, menej komfortné, ale návykové a nezabudnuteľné. Myšlienky my stekali v kvapkách potu po chrbte a pred každou zákrutou som poslúchol nutkanie mozgu, roztancovať auto zo strany na stranu a potom ho nekompromisne položiť k apexu. Na hlave sa mi zjavila prilba, pred očami sa mi spravilo temno a do uší mi cez interkom kričal spolujazdec, keď pôjdeš takto, tvoj čas bude mizerný. Nuž čo, dôležité je, aby sme sa dobre povozili 🙂

Pretekárska Toyota Celica sa na Slovensku objavila v roku 2009. Už mala za sebou celkom dlhú službu, a tak si vyžiadala starostlivú ruku, ktorá ju postupne dala dokopy. Dnes vyzerá rovnako fantasticky, ako v roku 1972. Štvorvalcový agregát vychádza z modelu GT a o prísun zmesi paliva a vzduchu sa stará dvojica karburátorov Weber. Karoséria je pôvodom zo základného modelu, ktorý má oficiálne 890 kg. Podľa homologizácie má pretekárska verzia ešte o niečo menej. Ak ste sa smiali tým 130 koníkom, dúfam, že vás smiech prešiel. Zadný náhon dokázal auto nebezpečne roztancovať, musíte byť neustále v strehu a vaše vodičské zručnosti dostanú poriadne zabrať. Pretekárska Toyota Celica je nádhernou ukážkou vyšperkovania skvelých jazdných vlastností sériového auta.

Celica nevznikla náhodou. V Amerike sa začal rozmáhať Mustang a týmto modelom japonský výrobca odpovedal na jeho úspech. To vlastne ani neskrýval a pri pohľade na Celicu nájdete dosť podobných znakov. Nie nadarmo mala Toyota prezývku Japonský Mustang či Mustang Celica. Navyše, Toyota do svojho športového auta napchala svoju najpokrokovejšiu technológiu a demonštrovala tak svetu, čo všetko dokáže vyrobiť.

Predplatné printového vydania magazínu VETERÁN SK

Ďakujem, auto som vrátil celé, v hlave to mám síce popletené, ale zabavil som sa tak dobre, že si pamätám každý kúsok trate a vždy keď sa pozriem na fotografiu bieleho kupé, mám na chrbte tie zimomriavky a kropaje potu.