Je maličká, ako ušitá na drobné telá neposedných Japoncov. V jej interiéri je tesno a ak
s ňou chcete dlhodobo žiť, musíte mať veľkú trpezlivosť pri zháňaní náhradných dielcov.

Text a foto: Samuel Vanko

Malú vrtkú Toyotu sme našli u veľkého nadšenca a predajcu tejto japonskej značky v Žiline. Vo svojej garáži má
niekoľko parádnych kúskov a určite sa tam znova vrátime. Na prvý pokus sme z nej vytiahli zásadný automobil
od Toyoty, ktorý dokázal, že robiť zábavné autá na ďalekom východe vedia. Bol to totiž prvý sériový športový
model tohto dnes už automobilového giganta. Toyota 800 sa vyrábala v rokoch 1965 – 1969.

V najlepších rokoch
Je to pre športové auto veľa alebo málo? Polstoročie. Presne toľko rokov má Toyota 800 Jozefa Poláčka a je v
perfektnej kondícii. Navyše jazdí tak, že si jej vek neuvedomíte. Dalo by sa preto povedať, že sa teraz nachádza
v najlepších rokoch. No nebolo tomu vždy tak. Žilinský zberateľ si auto doviezol spoza oceánu takmer naslepo a vo svojich profesionálnych podmienkach predajcu a servisného strediska ho začal aj renovovať. Niečo išlo jednoduchšie, niečo naopak trvalo veľmi dlho. Skutočným orieškom boli napríklad gumové tesnenia. Zohnať originálne dielce predstavoval obrovský problém a keďže sa vyrobilo menej ako 3 000 kusov, inzeráty na 800 boli veľmi skúpe. Nápomocná nebola napríklad ani materská firma, do ktorej má Jozef Poláček akoby priamu linku. Je to však umný mechanik, má skvelý tím ľudí, sám je trpezlivý pri zháňaní a pedantný pri renovácií. Aj preto je dnes jeho Toyota 800 v špičkovom stave. Pustí ma však za volant?

Postrach okresiek
Majiteľa športiaka som prehovárať veľmi nemusel. Keď sme sa zoznamovali a sedeli pri prvej spoločnej káve,
rozprával som tak veľa, že mi tie kľúče dal bez zaváhania. Azda preto, aby som už bol ticho. Keď som naštartoval, naozaj som stratil chuť debatovať. Malolitrážny plochý dvojvalec s dvojventilovou technikou je skromný – výkonom a vraj aj spotrebou. Dobové materiály tvrdia, že automobil zvládol sto kilometrov za menej ako štyri litre. Ja som jej asketický apetít však nechcel testovať, a preto moje prvé kilometre smerovali nad Žilinu, na cesty, kadiaľ nechodí veľa áut a dá na nich dobre vyšantiť.

Yota-Hachi
Tak prezývali krpatú 800, v japončine to znamená Toyota 8 a dobové magazíny hovoria, že vodiči si ju zamilovali ako
vozidlo pre pravých automobilových nadšencov. Musím uznať, že na mňa 800 spravila veľký dojem. Jej podvozok
je poriadne neposedný. Zadný náhon a krátky rázvor z nej robia hravé a pri bezohľadnom jazdení aj nie celkom predvídateľné auto. Dá sa s ním ísť relatívne rýchlo, len budete potrebovať úzku cestu s ostrými zákrutami a s krajnicou, ktorá bude prekliato blízko vás. Vtedy vám postačí aj výkon 33 kW (45 k). Malá karoséria totiž neskryje ani jeden km/h, neutlmí pocit z rýchlosti a ľahučká konštrukcia so sebou nechá dosť natriasať. Veľa sily nepotrebujete, aj keď jej chýba posilňovač riadenia. Dôležitý je skôr cit, aby ste vedeli, koľko sily nadávkovať brzdám a ako ukladať tri a pol metrové autíčko do zákrut. Pokúšali sme malý dvojvalček, vykrúcali ho do otáčok a pohrávali sa s autom, ktoré lietalo zo strany na stranu. Bola to zábava ako s niekoľko stokoňovým autom. Síce nechcelo driftovať a na rovnej širokej ceste nebolo rýchle, s odvážnymi myšlienkami, tou správnou cestou a otvorenou mysľou je Toyota 800 športiak, na ktorý môžu byť pokračovatelia jeho myšlienky právom hrdí.