Turbo zraz
V čase, keď sa breh jazera Como trblietal eleganciou súťaže pred Villa d’Este, len o kúséok nižšie, dolu cestou, sa konalo podujatie, ktoré mi zobralo dych. Druhý ročník Fuori Concorso.
Text a foto: Samuel Vanko
Predplatné printového vydania magazínu VETERÁN SK
Zraz som našiel náhodou. Na onom slávnom Concorso d’Eleganza Villa d’Este som sa trocha nudil. Nehovorte to nikomu, ale utiekol som odtiaľ. Zatúlal som sa v neďalekých uličkách a nasával energiu aristokratmi vyšperkovaného okolia. Mal som ohromnú chuť si niekam sadnúť, dať si kávu, zmrzlinu alebo koláč a možno trocha bubliniek. V jednej z úzkych uličiek postával pred kaviarňou chudý Talian s tuláckym strniskom a v prstoch skúsene stískal cigaretu. Obzeral si vozidlá, ktoré sa popred kaviareň premávali. A že v Cernobio a Como je čo obzerať. Veterány, superšporty, motocykle od výmyslu sveta. Turisti, domáci, znudené deti bohatých podnikateľov, bitcoinoví machri. Kto má fantáziu, stačí sa posadiť a hádať povolania vodičov, minulosť ich áut. Za pár chvíľ pozorné oko nazbiera príbehov na celú knižku.
Prekvapenie
Bonžorno, skúsil som si získať sympatie Taliana, ale on mojej taliančine neuveril. Odpovedal mi po taliansky, ale potom sa ma krásnou talianskou angličtinou spýtal, čo si dám. Espresso, prosecco a tamten koláč. Chlapík, možno päťdesiatnik, v sebe po chvíli neudržal zvedavosť a rovno sa ma spýtal, či nejdem od Villa d’Este? Prezradilo ma moje oblečenie. Sako a vestička. A ešte kartička na vstup, ktorá sa mi hompáľala na krku. Kývol som, ale aby som zakryl svoju školácku chybu, ktorá ma prezradila, odpovedal som otázkou. Vraj je tu niekde blízko ešte aj iný zraz, nevieš o tom niečo? Znovu sa usmial, a keď som dopil druhý pohár bubliniek, mávol rukou dolu cestou. Pôjdeš popri jazere asi dva kilometre a po pravej ruke uvidíš Villa del Grumello. Tam je to. Od rána chodia hore-dole, sú tam krásne mašiny.
V tieni Villa d’Este
V záhrade Villa del Grumello som bol rýchlo. Z cesty nebolo vidieť takmer nič, len spomedzi vysokých stromov sem-tam vykukli fragmenty áut alebo architektúry. Keď som však prešiel cez bránu, podlomili sa mi kolená. Okamžite som pochopil, že utiecť z Concorsa na Concorso bola najlepšia vec, ktorú som v ten víkend mohol urobiť.
Výstava Fuori Concorso sa konala od 2. do 3. októbra a nebyť v tom čase presunutého Concorsa d’Eleganza Villa d’Este, o ničom inom by sa v okolí nehovorilo, aj keď treba priznať, že v tom istom čase sa okrem dvoch automobilových podujatí konali na jazere aj preteky rýchlych lodí, surfjetov a nad hlavami nám neustále krúžili vzlietajúce a zase pristávajúce hydroplány.
Hlavnou témou zrazu bola éra turbodúchadla, jeho začiatky i najikonickejšie modely. Na začiatku prehliadky na mňa zažmurkal Lotus Esprit Turbo. Jeho produkcia prebiehala v prvej polovici 80. rokov. Jeho maximálny výkon 164 kW a maximálny krútiaci moment posielali nízke britské športové auto na stovku za 6 sekúnd.
Za Lotusom čakalo na môj objektív BMW 2002 Turbo, ktoré v 70. rokoch zvládalo maximálnu rýchlosť cez 210 km/h. Bez Porsche 930 s veľkým preplňovaním, ktoré parkovalo za BMW, by sa takýto zraz ani nemohol konať. Exemplár v Taliansku mal zvláštnu olivovú zelenú farbu. Prvý 5 áut bola len drobná ochutnávka toho, čo ma čakalo o niekoľko desiatok metrov ďalej. Hlavný chod bol dych berúci.
