Privrite oči a predstavte si Volvo 121 Amazon, P1800 alebo PV444. Nemáte žiadne pochybnosti, dobre viete, o ktoré škandinávske plechy ide, však? A teraz to skúste znova – P1900. Obraz je zrazu trocha rozmazanejší?

Text: Samuel Vanko Foto: Volvo

Predplatné printového vydania magazínu VETERÁN SK

Sú automobilky, ktoré sú prekliato prefláknuté. Na zrazoch je ich veľa alebo o nich sníva deväť z desiatich veteránistov. A potom sú tu automobilky, ktoré priťahujú fajnšmekrov alebo čudákov, individualistov, umelcov, vodičov pohybujúcich sa na periférii mainstreamu (alebo aj za ním) a ich modely vidieť skôr v rukách seriálových policajných vyšetrovateľov – v škandinávskych kriminálkach. A sem patrí Volvo. Sníva o nich jeden z desiatich veteránistov. Vďaka tomu je ich výskyt na zrazoch ojedinelý, no o to vzácnejší. Dámy a páni, Volvo P1900.

Unikát
Dvojmiestny roadster Volvo Sport debutoval 2. júna roku 1954 a bolo to prvé športové auto švédskej automobilky Volvo. Otvorený športový model mal nízku hmotnosť, čo mu dávalo potenciál byť zábavným autom. Volvo vydarený dizajn korunovalo spoľahlivou technikou. Znie to ako recept na úspech. No žiaľ, nebolo to tak. Volvo vyrobilo len 67 kusov. Šuškalo sa, vraj až 68.

Názov nového škandinávskeho modelu bol krátky, priamočiary a veľavravný. Sport. Karoséria je krátka, bacuľatá a vpredu do očí bije veľký gril. Vyzerá ako turbína, preto je Volvo neprehliadnuteľné. Vývojári si dali záležať aj na podvozku. Aby bolo auto športové, rázvor je o 20 centimetrov kratší ako u Volva PV 444, ktoré bolo mimochodom celkom úspešné na rýchlostných skúškach rely. Na báze PV 444 model Sport vyrástol. Volvo využilo jeho techniku. Pod kapotou je 1,4-litrová, trocha poladená verzia motora z PV 444. Má dva karburátory a maximálny výkon 70 k (51,4 kW). Tento Švéd zvládol maximálnu rýchlosť 155 km/h.

Dieťa pátrania
Volvo Sport je priamym výsledkom viacerých prieskumných ciest, ktoré podnikol zakladateľ spoločnosti Assar Gabrielsson začiatkom 50. rokov 20. storočia. Pátral po túžbach trhu na druhej strane Atlantiku. Na cestách stretol veľa ľudí, ktorých spoločnou črtou boli autá. Zbieral informácie, aby firmu pripravil na čo najúspešnejšie uvedenie nového Volva na americkom trhu. Jedna spoločnosť, s ktorou prišiel do kontaktu, bola Glasspar v Montecito v Kalifornii. Od roku 1951 stavali trupy lodí a karosérie pre športové autá z nového materiálu – zo sklenených vlákien.

Gabrielsson sa veľmi zaujímal o jeho výrobný proces a chcel zistiť, ako tento ľahký materiál funguje. Okrem toho si v USA všimol, že o malé európske športové autá je obrovský záujem. Preto sa rozhodol, že jedno také by Volvo malo vyrobiť!

Nové výzvy
V roku 1953 dostal Glasspar za úlohu navrhnúť karosériu, vyrobiť formy, postaviť prvý prototyp a zaškoliť zamestnancov Volva, aby sa naučili pracovať so sklenými vláknami a hlavne vyrábať z nich karosérie. Doma v Göteborgu dostali inžinieri Volva príkaz vyvinúť vhodný rámový podvozok, na ktorý by pasovala ľahká karoséria.

Málo času na vývoj
Projekt napredoval rýchlym tempom. Začiatkom roka 1954 Glasspar dodal Volvu prvý pojazdný prototyp, hoci ešte nebol ani zďaleka úplne vyvinutý. Chýbal mu napríklad vrchný kryt a bočné okná, ktoré sa dali stiahnuť. Prototypy počas interného testovania čelili tvrdej kritike. Podvozok bol príliš slabý, plasty praskali, dvere zle doliehali a trojstupňová prevodovka mala ďaleko od športovosti.

V čase prezentácie na letisku Torslanda boli dokončené ďalšie dva prototypy a Volvo mohlo ukázať, že to s projektom športového auta myslí vážne. Prítomným bolo povedané, že auto sa dostane na trh v roku 1955 a že prvá vyrobená séria v počte 300 áut pôjde na export. Hneď po prvom predstavení Volvo podniklo predvádzacie turné s tromi autami, pričom navštívilo všetkých predajcov Volvo vo Švédsku.

Začiatok niečoho nového
Na jar 1956 boli prvé autá dodané zákazníkom v Južnej Afrike, Brazílii, Maroku a v USA. Autá však boli dodávané aj švédskym zákazníkom – pôvodná politika, že Volvo Sport bude len na export, bola prehodnotená. V tejto fáze došlo k prepracovaniu auta. Malo sťahovaciu strechu i okná. Prevodovka ale bola stále len trojstupňová.

Výroba a predaj boli pomalé a počas prvého roka vzniklo len 44 kusov. V roku 1957 bolo vyrobených ďalších 23 exemplárov, ale po tom, čo novovymenovaný riaditeľ Gunnar Engellau dostal na víkend Volvo Sport, aby si ho naplno vychutnal, radšej rozhodol, že výroba by mala byť okamžite zastavená. Auto nespĺňalo kvalitatívne požiadavky Volva a spoločnosť strácala peniaze na každom predanom aute.

Celkový počet vyrobených kusov bol 67, no neskorší výskum ukázal, že dve autá dostali, pravdepodobne náhodou, číslo podvozka 20. To by znamenalo, že bolo vyrobených 68 Volvo Sports. Prekvapivo veľa áut stále existuje – je známe, kde sa nachádza približne 50 kusov.

Napriek neúspechu P1900 – ako bolo auto interne nazývané – automobilka Volvo získala z projektu užitočné skúsenosti. Krátko po zastavení výroby modelu Volvo Sport dal Gunnar Engellau zelenú novému športovému automobilu vyrobenému z ocele. O štyri roky neskôr svet uvidel Volvo P1800 – a tento model zistil, ako chutí úspech.