Zdá sa vám to auto povedomé a neviete čo to je? Predstavujeme vám jeho výnimočnosť – Mini Marcos.

Text a foto: Samuel Vanko

Keď som prvý raz videl Mini Marcosa zaparkovaného na slovenskom parkovisku, skoro som odpadol. Netušil som, že niekto v našich končinách má také auto. Rýchlo som si zohnal kontakt na majiteľa a pri prvej príležitosti si s ním dohodol stretnutie. Neobanoval som. Je to úžasné auto a má vtipného, pohotového a skvelého majiteľa.
 
Inzercia

 

Emil je pacient, ktorý trpí nezriedkavou diagnózou – rely. Je to ťažko liečiteľná choroba a kto sa z nej niekedy chcel vyliečiť, bude so mnou súhlasiť – keď si už myslíte, že ste z nej vonku, vždy sa udeje niečo, čo vás vtiahne späť. Nenápadný impulz, zvuk motora, náhodný, bokom nahodený prejazd zákruty. Emil sa so svojou chorobou už zmieril a naordinoval si tohto Marcosa.

Zvonku sa nepodobá na nič, čo ste doteraz videli. Ostro rezaný predok odhaľuje široký rozchod kolies. Padajúci zadok zase dáva autu úžasne dynamický vzhľad. Otvory na vstup vzduchu do motorového priestoru nie sú na okrasu. Emil chodí s Marcosom svižne a nešetrí ho. Dobré chladenie je preto na mieste. Celá karoséria je vyrobená zo sklolaminátu a je ľahulinká ako pierko. Aj preto si 1,3 litrový motor robí s menej ako 500 kilovým autom čo chce.

Do kokpitu sa lezie kaskadérskym prehodením zadku cez bezpečnostný rám a až potom vtiahnutím nôh. O bezpečnosť dbajú pretekárske pásy a keď ich zacvaknete, srdce vám stlačí túžba – s chuťou si zajazdiť na nejakej rýchlostnej skúške a pokoriť pár súperov.

Prístrojová doska s rýchlomerom, kontrolkou teploty motora a tlaku oleja je umiestnená v strede palubnej dosky. Pod ňou sú tradičné ovládače – majú na starosti napríklad palivové čerpadlo, aké nájdete v pretekárskych autách. Za volantom, v zornom poli, má Emil otáčkomer. S autom totiž chodí na preteky a radenie pri správnych otáčkach vylepšuje čas. Pred spolujazdcom sú stopky, rovnaké, ako mal ostrý pretekársky Marcos, lampička na čítanie nôt a tripmaster, aby bolo dielo dokonalé.

Chodím okolo horúcej kaše a ešte sme Marcosa ani nenaštartovali. Spínacia skrinka je tiež v strede. Autom trocha zatrasie a kovový, vysokopoložený, zachrípnutý zvuk sa rozlezie po areáli zberných surovín. Do starého železa Marcos nepatrí, to nie, ale ak hľadáte napríklad starú Jawu, možno ju nájdete práve tu. A my sme navyše neodolali tej drsnej kulise.

Páka štvorstupňovej prevodovky končí pri volante – tam, kde siahne ruka, ak potrebujete rýchlo a presne „kvaltovať“. Odhodlaný zvuk sa zarezáva do uší, motor pri preradení smelo odkašle a Marcos sa ďalej nechá prehadzovať medzi úzkymi zákrutami. Toto Mini, teda pardon, Marcos je svojim prejavom úprimné auto, ktoré robí len to, čo dokáže. Na nič iné sa nehrá. Vie jazdiť a dáva do toho celú dušu.

Pozrite sa na tie malé desaťpalcové kolesá. Nič vám to nepripomína? Áno, je to Mini. Toto je vlastne Mini upravené na preteky. Anglická spoločnosť Marcos Engineering odlievala sklolaminátovú karosériu, montovala bezpečnostný rám, ladila motory a podvozky, aby z malého „angličáka“ stvorila ostré stroje.

Modrý Mini Marcos sa na Slovensko dostal z Rakúska, kam si ho z Anglicka dotiahol chlapík, ktorý si s ním nevedel poradiť. Vyrobený bol v roku 1967 a Emil si jeho kúpou splnil sen. Presne do takéhoto auta sa ako chlapec zamiloval. „Keď sa objavila možnosť mať Marcosa doma, neváhal som,“ zaspomínal si. U nového majiteľa sa o športové auto postarali príkladne. Komplexná renovácia zahŕňala opravu interiéru, doladenie detailov, výraznú renováciu exteriéru a ako inak, prihlasovaciu tortúru – to aby bolo všetkým jasné, že u nás sa riadime pravidlom – prečo by to malo byť jednoduché, keď to musí všetkým zúčastneným zožrať nervy.

Emil sa venoval každému detailu osobitne a pedantnosť, s akou pristúpil k renovácií, dokázala z auta vyrobiť hodnotný kus. Nič nie je napasované nasilu a drobnosti, páčky, ovládače tvoria jeden výborne zladený celok. Žilinský Mini Marcos, členovia Mini Klubu na Slovensku ho dôverne poznajú, je fantasticky urobené auto, ktoré zvláda aj každodennú prevádzku. Teda, ak by sa vám žiadalo každý deň jazdiť rely.

Výroba modelu začala v roku 1965 a pod značkou Marcos trvala päť rokov. Od roku 1974 do 1981 robila autá firma D & H Fibreglass Techniques Limited. Do roku 1996 sa vyrobili verzie MK I, II, III, IV a V. Podľa oficiálnej stránky by sa na objednávku však mala dať urobiť aj verzia MK VI – Marcos Heritage Spares (Mk6).