Počas prvého júnového víkendu sa konal v poradí už 24. Slovenský zraz MINI. V náručí krásnej prírody sa stretlo 56 posádok zo Slovenska, Česka i Maďarska.

Text: Samuel Vanko Foto: Samuel Vanko, archív

Veľká MINI rodina sa rok čo rok stretáva a utužuje vzťahy. Pribúdajú noví členovia, autá i zážitky. Tento rok pripadol tradičný a v poradí už 24. Slovenský zraz Mini na 3. – 5. júna. Bláznivé počasie vyvolávalo obavy, no počas hlavného „zrazového“ dňa sa dážď okoliu Považskej Bystrice, kde sa stretnutie konalo, vyhol a všetci zúčastnení prešli úlohami suchou nohou. A o zážitky veru nebola núdza.

Prečítajte si ako Jarove Mini v Samových rukách zaútočilo na Havrana

Hoci je zraz trojdňový, to najdôležitejšie sa konalo v sobotu. I keď piatok by k celkovej spokojnosti každému chýbal, veď utužovanie vzťahov, priateľstiev a obrusovanie hrán nových členov treba robiť pri menej súťažnej atmosfére. Sobotné ráno nad Papradnom vítalo všetkých sviežim považským vzduchom, okolité hory, niekoľko dní skúšané hustým dažďom, boli sfarbené do tmavozelena a vydychovali jemný opar. Pred hotelom Podjavorník sa pomaly začali hemžiť majitelia malých anglických legendárnych vozidiel a pripravovali ich na náročný deň. Až 56 automobilov sa postupne postavilo na parkovisko, odkiaľ po jednom odštartovali prvé generácie Mini, pick upy, originálne autá v pôvodnom stave i tie, ktorým už majitelia stihli vtlačiť svoju pečať. Najväčšiu časť zúčastnených vozidiel tvorili staré modely – až 38. Moderných bolo 18 a ich účasť bola obohatená aj o verzie Countryman, ktoré nad tými krpcami držali pomyselnú stráž vďaka vydúvajúcim sa plechovým svalom. Najstaršie vozidlo z celého pelotónu bolo Mini pick up z roku 1972 Helgy Csalavovej.

Galéria je na konci, ale predtým ešte Vomáčkové tričká 🙂

Na súťažiacich čakali neľahké úlohy. Organizátor, Slovenský klub MINI, sa s prípravou vyhral do posledných detailov. Posádky hľadali odpovede na súťažné otázky, zisťovali prezývky slávnych osobností, absolvovali výstup na Považský hrad, robili si trendové selfie fotografie, spomínali si na diela našich spisovateľov, pátrali po skrytých tabuliach, kreslili svoje autá so zaviazanými očami a skladali Rubikovu kocku. Niektorí ako solitéri, iní spoločne, s bravúrou športového talentu rýchlych Mini, preplietali sa po pokrútených cestičkách Považia, nachádzali dedinky, o ktorých niektorí možno nikdy ani nepočuli a užívali si podmanivú prírodu. Podaktorí blúdili, točili sa, hľadali správne odbočky a ochotne kývali deťom i dospelým, ktorí popri ceste s radosťou vítali prechádzajúce skupinky rôznofarebných autíčok.

V neskoré popoludnie, keď už všetci mali v kolesách desiatky kilometrov, čakala na súťažiacich posledná úloha – Rubikova kocka. Hračka pre deti, hlavolam pre všetkých a lahôdka pre tých, ktorí vedia ten správny vzorec na jej poskladanie. Prsty si uzlili, mozgy namáhali, no podarilo sa to iba jednému. Minikár pán Belyusa bol vďaka úspešnému zvládnutiu rébusu vyhlásený za machra zrazu. Kocku poskladal za 2 minúty a 42 sekúnd. Skvelý zraz korunovala nedeľná návšteva považskobystrického múzea motocyklov.

Hovorí Richard Bollo, predseda predstavenstva Slovenského klubu MINI, „všetci účastníci prežili nezabudnuteľný víkend s rodinnou atmosférou, veď už sme ako rodina a opäť sme sa rozrástli o ďalších členov.“ Keďže v súťaži ide hlavne o víťazov a zábavu Richard Bollo dopĺňa, „na treťom mieste skončil minikár z Česka Jan Čefelin, druhé miesto zostalo na Slovensku a získal ho Ivan Kelement. Na prvom mieste sa umiestnil Slovák Peter Klesken.“ Súťažiť a vyhrať je jedna vec, no niekto musí byť aj poslední. Tento raz to bol Eduard Révesz zo Slovenska, no aj jemu sa ušla jedna cena – útechy.
 
Inzercia

 

Ako to už na zrazoch býva, k slovu sa dostali aj štatistiky. Podľa nich si cenu za najvernejšieho minikára zaslúžil pán Bobán z Českej republiky, ktorý chodí na zrazy už od roku 1992 a nevynechal ani jedno stretnutie. Najviac kilometrov (až 820) cestou do Papradna najazdil Jiři Plevka z Českej obce Chodová Planá. S cenou za najmladšieho účastníka mal čo robiť iba štvormesačný chlapček, ktorý so svojimi rodičmi pricestoval z Česka.

Zraz to bol opäť vydarený. Nechýbalo napätie, priateľské pozdravy, veľa smiechu a množstvo všakovakých verzií MINI. Na svoje si prišli aj okolití diváci a zvedavci. Organizátori v kvalite nepoľavili a úspešne sa prehupli k rozmýšľaniu nad veľkou výzvou – usporiadanie výročného stretnutia a oslavy zrazovej štvrťstoročnice.

[flagallery gid=41 skin=optima_jn]