Boli sme sa pozrieť na prvej významnej výstave historických vozidiel sezóny. Pomyselné garáže otvára parížsky veľtrh Rétromobile. Ročník 2017 mal príchuť rely.

Text a foto: Samuel Vanko

Chodíme tam už roky a po zimnej diéte nás Rétromobile príjemne naladí na prichádzajúcu sezónu. Akoby napovedal, čo sa bude tento rok diať a pritom tak trocha rekapituloval, čo podstatné sme zažili minulý rok. Nechýbali stánky silných francúzskych hráčov Renault, Peugeot a Citroën, výstavou nepohrdli Porsche, Mercedes a ich verní zberatelia. Organizátori dôležitých podujatí prišli lákať participantov a kluby predviesť trocha zo svojej činnosti alebo aspoň ukázať, čo doma majú.

Ako v detskej izbe
Silné zastúpenie mali výrobcovia, zberatelia a obchodníci s hračkárskymi autíčkami. Doviezli rôzne veľkosti – od najmenších, ktoré zdobia nejeden pracovný stôl a v domácnosti s deťmi sa len tak povaľujú po zemi, cez väčšie za stovky eur až po šliapacie, na elektrický alebo dokonca na pohon spaľovacím motorom za tisíce eur. Nikto neostal sklamaný. Na výber mali v ponuke slávne historické autá, pretekárske legendy, modely toho najsivšieho stredu od SEATov až po Škody, ale aj pomaly vymierajúce automobily východného bloku, Volgy, UAZy, GAZy a našli sme aj YUGO.

Blízko smrti
Nás na Rétromobile 2017 fascinoval jeden zakázaný a pritom tak tajomne príťažlivý svet. Neboli to pridrahé autá z aukcie, ani naleštené anglické ikony motorizmu, dokonca ani dokonalé Ferrari F40 a F50. Ako obávaný zločinec, ktorého nachvíľu prepustili z vezenia, pôsobili beštiálne pretekárske automobily skupiny B, ktorú zakázali v roku 1987, len pár rokov od jej zavedenia. Na tratiach súťaží spôsobila rozruch, jej autá boli nezvládateľné, silné, pekelne rýchle a vzrušujúco nebezpečné. Až kým sa v rokoch 1986 a 1987 nespustila lavína nehôd. Po tragických haváriách Toivonena a Santosa FIA buchla po stole a skupinu B poslala na večný odpočinok. Za trest, za obľúbenosť, za zmarené životy.

Od Citroëna po Ferrari
V Paríži sa pri príležitosti 30. výročia skončenia smutne preslávenej pretekárskej grupy zoči-voči stretli jej hlavní hrdinovia. Prišli tí najdôležitejší. Maličký Citroën AX, známy aj ako Viva, pri ktorom sme si dali hru: nájdi, ktorý dielec lícuje (žiaden), aj jeho väčší brat BX 4TC. Na veľkej párty extravagantných pretekárskych strojov nechýbal Ford RS200, Opel Manta B a prišli aj málo známe stroje Nissan 240 RS či Mazda RX-7 4X4.

Najsilnejšími ťahákmi však boli bez pochýb nezabudnuteľné automobilové legendy. Jednou z nich je určite Peugeot 205 T16 EVO2, ktorého výkonový vrchol bol 478 kW (650 k) vo verzii na preteky Pikes Peak. Inak len úbohých 412 kW (560 k). To všetko vydolovali motorári z chudokrvnej 1 775 cm3 motorizácie, ktorá sa nadúvala v krpcovi vážiacom iba 910 kg. Monštruózne.

Na koberci parížskeho výstaviska nechýbali ani dve horkokrvné Talianky. Lancia 037, ktorá nahradila nemenej slávny Stratos, s dvojlitrovým štvorvalcom od Abarthu a Lancia Delta S4, ktorá vymenila práve 037. Delta disponovala vo vrcholovej verzii výkonom 417 kW (567 k) a konštruktéri ju oškubali o každý možný kilogram navyše. Vážila len 890 kg.

Vďaka červenému bojovému sfarbeniu medzi pretekárskymi špeciálmi svietilo MG Metro 6R4. Hranatý Angličan s obrovským predným spojlerom, pripomínajúcim zobák, mal agregát V6, ktorý pripravili v dielni Cosworth. V našich končinách taký slávny nebol, no v Británii ho mali radi. Tak, ako aj ostatné strašné „Béčka“, aj Metro malo homologizačnú minisériu. Do civilu bolo oblečených 200 kusov a predávali sa za ohromných 40 000 libier.

Francúzi nezabudli ani na svojho domáceho koňa Renault 5 Turbo, ktorý mal spomedzi všetkých automobilov skupiny B najmenší motor. Len 1,4 litrový motor mu však stačil aby zo seba, dopovaný syčiacim turbodúchadlom, podal výkon 132 – 257 kW (v závislosti od miesta nasadenia). R5 Turbo inšpirovala množstvo tunerov a v civilnej verzii vyzerá priam strašidelne. Hlavne tie obrovské otvory, ktorými dýcha prekoňovaná jednaštvorka.

Ako mimozemšťan vždy pôsobilo medzi súťažnými špeciálmi Ferrari 308 GTB. Aj keď má výkon viac ako 370 k a váži menej ako tonu, predsa len – V8 s objemom 3 litre a navoňaný Pininfarinov dizajn na zaprášené, rozbité rýchlostné skúšky akosi vnútorne, duši, ktorá má rada autá, neladí.
Ikona
Keď sa povie skupina B, bez debaty si spomeniete na 205, Deltu, Porsche 959. Ale ani jeden fanúšik rely by nezabudol so zdvihnutým prstom pripomenúť priekopníka pohonu všetkých kolies, obligátne žltobiele Audi Quattro S4. Bolo tam a malo čestné miesto, kde sa nedalo prehliadnuť. Stálo tam hrdo a uviedlo všetkých do sveta skutočného šialenstva – do na pohľad skromnej, no na spomienky pompéznej expozície pretekárskych monštier skupiny B.

Boli všade
Kto pozorne chodil po výstavisku, všimol si, že pretekárske vozidlá boli takmer v každom dôležitom stánku. Mali ich v expozíciách automobiliek, veľkých zberateľov a predajcov, skrývali sa medzi autami, pripravenými na aukciu a podaktoré zdobili stánky malých vystavovateľov. Videli sme medzi nimi placky, okruhové špeciály a tiež autá zo skupiny B, ktoré neboli súčasťou vyššie spomínanej haly. Pretekárskym autám ste sa nemohli vyhnúť. A veru by ste urobili chybu. Na tohtoročnom Rétromobile sme videli známe talianske pretekárske vozidlá, ktorým hrdo kraľovala Alfa Romeo 8C, ale aj americké svaly, reprezentované zúrivo a odhodlane vyzerajúcim Dodge Viper.
Vďaka parížskemu veľtrhu sme mali možnosť obdivovať automobilových pretekárov zo začiatku minulého storočia, aj slávne autá z moderného motoršportu. Boli ich toľko, že keď privriem oči a chcem si spomenúť na Eifelovu vežu, zjaví sa mi svetelná rampa vystavenej 206 T16.

Vyšlo v magazíne SPEED 4/2017

[flagallery gid=78 skin=optima_jn]