V roku 1956 bol v Ženeve predstavený nástupca Renaultu 4. Dauphine, v Španielsku prezývaný aj „El coche de Las Viudas“ (widowmaker či ovdovovač). Do úzkych sme ho síce nedostali, ale vraj vie byť v zákrutách poriadne nestabilný. Môže za to zlé rozloženie hmotnosti a následky nestability vedeli byť tragické. Prezývku, akú nosí aj legendárne Porsche GT2, si teda zaslúžil.

Text a foto: Jacobo Almohada

 
Inzercia

 

Je to nádherné auto a svoje okolie hypnotizuje najmä verzia Gordini. Tú prvý raz svet uvidel v roku 1957 na parížskom autosalóne. Renault veľmi dobre vedel, čo všetko nesie so sebou označenie Gordini a aký talent v sebe skrýva. Preto postavil limitovanú sériu Dauphine Gordini, ktorá očarila skvelou technikou. Agregát dostal novú hlavu valcov, karburátory a vylepšené výfukové potrubie, čo prinieslo výkon 26 kW (36 k) – o 7 kW (10 k) viac ako pôvodné vozidlo. Gordini dostalo novú štvorrýchlostnú manuálnu prevodovku a oslovilo aj pretekárov. Vďaka tomu vzniklo niekoľko pretekárskych verzií, ktoré jazdili aj rely.

Dauphine Gordini bol úspešný automobil na viacerých frontoch a hlavne v predajniach. Predával sa tak dobre, že Renault sa rozhodol urobiť verzie Gordini aj zo svojich ďalších modelov. Nástupca Dauphine bol Renault R8 a samozrejme, aj on existoval ako Gordini.