Pátral som po Fiate 850 Spider. A takto to dopadlo. Zavolali ma, aby som prišiel, vraj jeden pekný kúsok majú doma.

Text a foto: Samuel Vanko

Večer som si našiel v e-mailovej schránke odkaz, že v susednom meste ma bude čakať Alojz a má pre mňa auto do reportáže. To je super, potešil som sa, archív sa míňa, treba doplniť arzenál a 850 Spider ma už dávno svrbela v hlave.

Alojz ma privítal podaním lakťa. To ostatné bolo od oleja. Oblečený v monterkách ma pozval za veľkú drevenú bránu. Už z diaľky na mňa žmurkala pootvorená garáž a ja, nevedomý, som sa snažil skúmavým pátraním po okolí zistiť, čo sa v nej skrýva. Chcel som prvou a dobre mierenou otázkou prelomiť ľady, aby mi jeho ochota nepribuchla garáž skôr, než zazriem, čo v nej parkuje.

„Prepáč, že som taký špinavý, ale chcem s tým trocha pohnúť. Musím to rozobrať. Vybral som tomu vnútornosti. Ešte chcem vybrať prevodovku.“ Zhrozil som sa. Aký motor, akú prevodovku? Šiel som sem robiť hotové auto?! „Ešte neviem, čo urobím s ostatkom. Veď sa pozri! Toto si chceš nafotiť?“ Za garážou stál. Neviem, či slovo stál je pravdivé tvrdenie. Kúsok vo vzduchu, kúsok na bruchu a kúsok na kolesách. Fiat 850 Special v úprave, bývalý majiteľ ju pomenoval, Boeing. Unavená fiatka, zúbožený lak, plech ako ementál, kolesá šmatlavé… srdce mi stlačil silný kŕč a do úst sa mi dostal pach prvej nadávky.

„Neuveríš, ale tento Fiat štrnásť rokov iba stál,“ povedal mi Alojz. Otvoril prednú kapotu, zapojil akumulátor a zapol stierače. „Som zvedavý, či dnešné autá budú po toľkých rokoch ešte fungovať,“ dodal s obrovským smiechom. Mne to také smiešne neprišlo. Fungovať, fungovať, fungovať. Preháňalo sa mi dookola hlavou. Veď nemá motor a hrdza nezjedla už len strechu a zadnú mini kapotu. Pach interiéru pripomínal bydlisko bezdomovca. Do auta určite zatekalo minimálne celých tých štrnásť rokov. Bál som sa spýtať, čo z toho auta bude. Nálepka na zadnom okne sa mi snažila nahovoriť, že keď vyrastie, bude Ferrari. Podľa mňa však z neho nebude už ani len kompletné auto.

Alojz je veteranista od špiku kostí. Rozumie sa renováciám, je zorientovaný v ponuke a dopyte, pútavo rozpráva o každom aute. Aj o tej polorozobratej kôpke za garážou. „Zháňaš Spider, však? Dnes Fiat 850 Spider nezoženieš len tak ľahko. A keď na niečo narazíš, tak za veľké peniaze.“ Radšej som sa nespýtal, čo dal za túto Fiatku Special, prepáčte, kôpku nešťastia. Vytušil však moju otázku, „žena sa ma spýtala, či mi zaplatili za odvoz. Táto hŕba hnoja stála 200 eur. Mladí chceli 500, ale to som nemohol akceptovať. Pozri sa na tú krabicu na zadnom sedadle. To sú štrnásť rokov rozobraté a nenamontované súčiastky. Niekto sa do fiatky pustil, ale veľmi rýchlo to vzdal.“ Alojz už 850 nejde renovovať. Našťastie. Rozoberie ju a rozpredá, potreboval iba motor a pár drobností.

Sobotný obed som nahradil ponúknutými čipsami a kofolou, ale ani za svet som nechcel odísť. Veď Alojz mi stále neukázal, čo sa skrýva v tej polootvorenej garáži. Oplatilo sa? Áno aj nie. Alojzova garáž čoskoro odhalila svojho obyvateľa. Naozaj skrývala Fiat 850 Spider v pôvodnom stave, so škrabancami od bývalých majiteľov, pôvodnými sedadlami a nechyteným interiérom.

„Chcel som ho dnes odzimovať,“ zamrmlal Alojz a už dával dokopy káble od rozdeľovača, zapojil akumulátor a Fiat, po malom váhaní naskočil. „Toto som prišiel robiť,“ spamätal som sa a privrel otvorené ústa. „A čo iné, hádam nie tu 850 za garážou?“

Fiat 850 Spider v pôvodnom stave je krásny, malý a romantický roadster. Fúra zaujímavých detailov a nenútený štýl. To sú ingrediencie typické pre talianske automobily. Ale Spider nakoniec z garáže nevyšiel, zľakol sa publicity. Aj keď naštartoval, nebolo mu súdené opustiť prítmie svojej skrýše. A tak si na reportáž budem musieť nájsť iné auto. Na zážitok však určite nezabudnem.