V roku 2018 sme si pripomenuli 90 rokov od narodenia jedného z najslávnejších konštruktérov všetkých čias. Jeho pretekárske vozidlá prepisovali históriu a dodnes je značka, ktorú založil ikona. Colin Chapman sa narodil 19. mája 1928 v anglickom Richmonde.

Text: Samuel Vanko Foto: Nationaal Archief

Ak by sme sa chceli na Colinovu tvorbu pozrieť dnešnou rýchlou optikou a len povrchne zhodnotiť a popísať jeho odkaz, urobili by sme chybu. Pri pátraní po jeho genialite treba zájsť až do Chapmanovho detstva. Už vtedy ho totiž neodolateľne ťahalo k technike. Mal pre ňu vášeň, aká býva predzvesťou veľkých vecí. Svoj vzťah k technike si prehĺbil počas štúdia na University College v Londýne.

Inzercia

Na University College sa naučil lietať a stal sa členom univerzitnej letky. V roku 1948 sa dokonca nakrátko pridal k RAF, britskému Kráľovskému letectvu. Jeho srdce k lietaniu prirástlo a stalo sa jeho celoživotnou vášňou. My však ďakujeme vyšším silám, že ho nakoniec viac ako lietanie pohltil vzrušujúci svet automobilových pretekov. Ako študent získal zaujímavé poznatky, z ktorých sa neskôr stali zásady a tie pretavil aj do pracovného kréda. Podľa Chapmana bola základom nízka váha a ľahká ovládateľnosť vozidla. Zastával názor, že zvýšenie výkonu možno pridá autu rýchlosť na rovine, ale zníženie váhy ho urobí rýchlejším kdekoľvek. Nestačilo mu však autá len konštruovať, Chapmanovým snom bolo dosiahnuť významné úspechy aj ako pretekár, a to s automobilom vlastnej konštrukcie.

Prvá lastovička
Tým sa stal v roku 1948 Lotus Mk I ako modifikácia v Británii obľúbeného Austinu Seven (1930). Lotus Mk I (dnes vraj už existuje len jeho replika) bol určený na trialové preteky a Chapmanovi s ním po niekoľkých víťazstvách narástla chuť. Sám pred sebou dokázal, že vie byť rýchly a to mu prináša úspech. Chcel však viac, ako len úspech na triale. Začal s vývojom nového náradia a o rok pod jeho rukami vzniklo ďalšie auto, Lotus Mk II, ktoré pokorilo okruh v Silverstone. Tretím plnokrvníkom v Chapmanovej stajni bol Lotus Mk III. Aj ten si hneď v úvode zaknihoval úspech. Zažiaril v rámci pretekov formule 750 a vyhral takmer všetky podujatia, ktorých sa zúčastnil. Konkurencia čoskoro pochopila, že ak chce mať úspech, musí ísť s tým najlepším, a tak mal Chapman o objednávky súčiastok i celých automobilov čoskoro postarané.

Inzercia

Biznis
Bolo ich toľko, až si Chapman uvedomil, že to, čomu sa venoval viac-menej vo voľnom čase, by ho mohlo živiť plnohodnotne. V roku 1952 preto založil v Londýne spoločnosť Lotus Engineering Ltd. Urobil dobre, biznis sa mu hýbal a mohol si dovoliť platiť vlastných zamestnancov. Medzi nimi napríklad: Mike Costin, Keith Duckworth či Graham Hill. Spoločnosť vyrábala cestné, športové, ale aj pretekárske automobily. A vrcholom konštruktérskych snáh bol vstup do seriálu pretekov Formule 1 a Formule 2. Vďaka obchodnej známosti s Tonym Vandervellom si ich na vlastnej koži mohol vyskúšať aj sám Chapman. Odštartoval na Veľkej cene Francúzska v roku 1956 vo Vandervellovom type vozidla VW56. Preteky však nedokončil. Vyradila ho havária. Aj tento moment výrazne zasiahol do jeho ďalších ambícii a rozhodol sa zavesiť pretekárske rukavice. Svoju pozornosť upriamil na technickú stránku automobilov a hlavne na fungovanie vlastného pretekárskeho tímu Lotus.

Jim Clark
Tím Lotus debutoval na Veľkej cene v Monaku v roku 1958 a prvýkrát vyhral svetový šampionát F1 v roku 1963. Monopost Lotus 25 šoféroval škótsky pretekár Jim Clark. Práve v Lotuse 25 predstavil Chapman svoju novú konštrukciu a prvýkrát použil rám typu „monococque“. Nosné časti trupu predstavovali benzínové nádrže spojené podlahou a priečnymi vzperami. Vozidlo bolo preto jednoduchšie, ľahšie a stabilnejšie. Pre automobilový svet to bola veľká inovácia. No pre Lotus bol v tom čase extrémne dôležitý aj sám Jim Clark. Veľkú úlohu však stvárnil aj v živote Colina Chapmana. Medzi talentovaným, charizmatickým konštruktérom a brilantným i keď trochu rezervovaným pretekárom sa totiž vyvinulo veľmi silné priateľstvo. Pre tím bol Jim Cark s množstvom víťazstiev na konte ťažiskovou postavou. Zbieral jedno víťazstvo za druhým a pokoril aj slávne podujatia – v roku 1965 zvíťazil napríklad na Indianapolis 500 s Lotusom 38. V tom čase išlo o prvý automobil so stredovým umiestneným motora, ktorý na Indy prešiel cieľom ako prvý. Odvtedy si pretekárske autá s vpredu uloženým motorom na Indianapolis 500 veľmi neškrtli. Celkovo bolo vyrobených 8 kusov typu 38 a Lotus ich na spomínané preteky nasadzoval v rokoch 1965 – 1967.

Clarkova tragická smrť na nemeckom okruhu Hockenheimring v roku 1968 Chapmana hlboko zasiahla. Okrem Clarka sa však na sláve značky Lotus podieľali aj iní významní pretekári, napríklad Hill, Rindt, Peterson, Andretti či Fittipaldi. Pod Chapmanovým vedením získal tím Lotus sedem titulov v Pohári konštruktérov F1, šesťkrát zvíťazil na Majstrovstvách sveta jazdcov F1 a úspešný bol aj na pretekoch Indianapolis 500 či v Le Mans.

Dosah do budúcnosti
Mnoho inovácií, ktoré vo svojom čase zaviedol Colin Chapman, sa v pretekoch F1 vyskytujú dodnes. Bol to on, kto v 50. rokoch nasadil monoposty s ľahko nastaviteľnou geometriou podvozku a zavesenia kolies. V 60. rokoch patril medzi priekopníkov stavby takzvaných „okrídlených“ automobilov s aerodynamicky tvarovaným podvozkom a ako prvý prišiel s konštrukciou typu monococque. Experimentoval aj s pohonom štyroch kolies, turbínovými agregátmi či automatickou spojkou. V 70. rokoch posunul ťažisko vozidiel F1 dozadu a inovatívny je aj jeho Lotus 88 s dvojitým šasi a karosériou z uhlíkových vláken. Hoci Chapman navrhoval automobily šetrne, s ohľadom na zachovanie nízkej váhy, bol v tom dôležitý zámer. Vo svojom minimalistickom presvedčení ostával neoblomný. Každá časť automobilu musela priniesť toľko úžitku, koľko z nej len bolo možné dostať.

Lotus?
Písmená v logu značky predstavujú iniciály zakladateľa, a teda Anthony Colin Bruce Chapman. Existuje však niekoľko teórií, prečo si Chapman vybral názov Lotus, no ide len o nepotvrdené špekulácie. Jednou z nich je spojitosť s vtedajšou Chapmanovou priateľkou a neskoršou manželkou Hazel Williamsovou, ktorá ho v jeho kariére výrazne podporovala. Prvýkrát sa pomenovanie Lotus objavilo v súvislosti s okruhovým automobilom Mk III z roku 1951.

Na šikmej ploche
Chapman nebol len vynikajúcim konštruktérom, bol aj obchodník, ktorý si nenechal ujsť príležitosť, ak sa niekde dali zarobiť peniaze. Práve on v roku 1966 presvedčil Ford Motor Company, aby zainvestovala do automobilovej spoločnosti Cosworth, ktorej zakladateľmi boli Mike Costin a Keith Duckworth. Aj keď to všetko vyzerá, ako ohromne bezchybný príbeh, aj Colinovi sa podarilo trocha sa zamotať. Ku koncu života sa Chapman zaplietol do škandálu okolo DeLoreana. Britská vláda vtedy investovala 54 miliónov libier na výstavbu DeLoreanovej továrne v Belfaste, ktorá mala znížiť nezamestnanosť v danej oblasti. Niekoľko miliónov libier sa však do Severného Írska vôbec nedostalo a hovorilo sa, že si ich medzi sebou rozdelil DeLorean a Chapman, ktorý bol v tom čase jeho obchodným partnerom. DeLoreana v októbri 1982 zatkli za obchodovanie s drogami, zatiaľ čo Chapman 16. decembra 1982 nečakane zomrel na srdcový infarkt, a teda skôr, než stihla byť celá záležitosť okolo finančného podvodu prešetrená. Na základe správy účtovníka Lotusu Freda Bushella však sudca zhodnotil mieru Chapmanovej viny na najmenej 10 rokov väzenia.

Na popularite Chapmana to však nijako neubralo a zachoval si množstvo obdivovateľov, medzi ktorých patril aj Graham Arnold, riaditeľ spoločnosti Lotus v 60. rokoch. Podľa jeho slov bol Chapman jeden z najlepších inžinierov, ktorí kedy v krajine pôsobili a nebolo nič, čo by považoval nad svoje sily.