Po druhej svetovej vojne prišlo obdobie, ktoré mimoriadne prialo motocyklom. Boli ekonomickým variantom dopravy. Lenže medzi mladými spôsobovali klasické motocykle ošiaľ, ktorý dnes poznáme ako cafe racer. Jednoducho, mašiny si prerábali na pretekárske stroje.

Text a foto: Samuel Vanko

Inzercia

Túto triedu motocyklov pripomína aj krásna talianska Gilera, ktorú sme objavili v jednej slovenskej zbierke historických vozidiel. No na rozdiel od domácich zásahov, spomínaná Gilera je originálna, bez amatérskych úprav a v takom stave, ako ju vyrobili vo fabrike. Aj keď tomu tak nebolo vždy.

Stvorená pre rýchlosť
Malý motor, veľké odhodlanie Gilera 150 Rossa Super bola vyrobená v roku 1958 a pochádzala z tria motocyklov s motormi 125, 150 a 175 cm3. Existovali vo verziách Turismo, Sport a Rossa Super – posledná verzia z trojice patrí k tomu najlepšiemu, čo mala Gilera v tom čase v ponuke. Je ľahká, obratná a na svoj vek poriadne rýchla.

Vtedy predstavovala špičku medzi motocyklami. Má teleskopickú prednú vidlicu, motor s veľkým olejovým karterom, výkonnejšie olejové čerpadlo a pre lepšie chladenie aj väčšie rebrá na hlave valca. Aj keď nešlo o vyslovene pretekársky motocykel, bol ostrý a dali sa s ním ponaháňať aj továrenské pretekárske stroje.

Gilera na Slovensku
Súčasný majiteľ našiel motocykel na rakúskej burze. Objavil ho medzi mašinami nahádzanými na jednej kope a všimol si ho vďaka riadidlám stiahnutými dole a bloku motora. Keďže má slabosť pre staré talianske motocykle, Gilera putovala na Slovensko, kde bola podrobená renovácii. Motocykel ostal, našťastie, kompletný, no podľa všetkého bol vo svojej najväčšej sláve používaný na pretekárske účely. Naznačil to upravený predný brzdový bubon, odľahčenia a dodatočné zásahy.

Nové dielce bolo treba zháňať v Taliansku, keďže niečo podobné klasickému oddeleniu, aké má BMW alebo Porsche, v Gilere neexistuje, išlo o poriadne tvrdý oriešok. Ak teda nie ste zdatný v hľadaní, toto nie je stroj, ktorý by ste chceli renovovať. Na internete sa síce dajú zohnať manuály a katalógy, lenže tie treba vedieť rozlúštiť a doplniť o skutočné dielce, a to je doslova mravčia práca.

Unikátne riešenia
Podľa renovátora, zberateľa a jazdca v jednej osobe bolo najzložitejšie dať dokopy agregát. Motocykel nie je vybavený primárnou reťazou a krútiaci moment ide na zadné koleso cez ozubené kolesá a prevodovku.

V tom čase nebolo nijako výnimočné, že si každý hľadal riešenia podľa svojho unikátneho patentu a chcel mať vlastnú cestu. Dnes to poriadne zamotáva aj tie najskúsenejšie renovátorske hlavy. Aj to bol dôvod, prečo boli niektoré veci rozkladané na viackrát, navyše majiteľ Gilery je ohromný pedant a nad ľahkými, nedokonalými riešeniami negatívne krúti rukou. Presne podľa toho aj Gilera vyzerá. Akoby ju zrenovovoval len včera a urobil to extrémne dobre. Plne pojazdný 60-ročný motocykel vyzerá výborne a ešte lepšie jazdí, takže pred prácou klobúk dole.

Motocykel je u nás pomerne slušnou raritou. Divákov, a to aj veci znalých, vie poriadne popliesť. Čistý dizajn agregátu mätie, našepkáva že ide o dvojtakt, pritom je to čistokrvný štvortakt so zapaľovacou sviečkou.

Extrémne plány
Majiteľ sa chce s motocyklom zúčastniť na drsných pretekoch Milano Taranto. Merajú až 1 900 km, čo je na dvojsedadlovej Gilere nadľudský výkon. Gilera by to však podľa svojho pána mala zvládnuť. Jednovalcový motor, ktorý je nosnou časťou rámu, je síce silný, no na druhej strane aj spoľahlivý, preto držíme palce.

Gilera
Výrobca slávnych motocyklov, ktoré počas aktívneho zápolenia na pretekárskych tratiach v polovici minulého storočia patrili k postrachom súperov, vznikol v roku 1909. Založil ho Talian Giuseppe Gilera a ešte v tom roku predstavili svoj prvý model. V tom čase vzniklo len niekoľko exemplárov a Giuseppe sa rozhodol, že sa bude špecializovať na modely s pollitrovým objemom. Netrvalo dlho a fabrika sa vypracovala medzi najlepšie z Európy. Rovnali sa s legendárnym anglickým výrobcom a na pretekárskych tratiach im Taliani často ukazovali len zadné svetlá.

V roku 1935 Gilera zaskočila svet, keď predstavila najsilnejší štvorvalcový agregát na svete. Mal výkon 45 kW a poháňal model Rondine. V roku 1937 si Gilera dokonca siahla na ďalší svetový rekord – s dvojkolesovým vozidlom jej jazdec dosiahol rýchlosť 274,191 km/h. Po druhej svetovej vojne spoločnosť predstavila ďalší zaujímavý motocykel. Saturno 500 bol nasadzovaný na svetovom šampionáte v rokoch 1950 až 1952.

V 50. rokoch si Gilera začala svojimi ostrými lakťami robiť v motoršporte dôležitý priestor. Do roku 1957 získala 44 víťazstiev na medzinárodných Veľkých cenách. Potom sa z horúceho asfaltu stiahla. Neprestala však vyrábať schopné motocykle – v produkcii ostali talentované modely Giubileo, a verzie Rossa, Turismo a Sport. V roku 1969 spadla firma do náručia veľkej skupiny Piaggio Group, ktorá Gilere pomohla postaviť sa na nohy a znova sa stať jednou z najsilnejších motocyklových spoločností v Taliansku. Úspech Gilera zožala napríklad dvojvalcovou „kroskou“ s objemom motora 125 cm3.

Aj keď sa talianska motocyklová legenda na konci 50. rokov z pretekárskych okruhov stiahla, v 90. rokoch sa jej podarilo zaknihovať niekoľko pretekárskych úspechov v kubatúre 250 cm3. Postupne však zamerala svoje portfólio na výrobu skútrov.