Štefan Kevély je aktívny veteránista, ktorý sa zameral hlavne na Škody 1000MB. Pred niekoľkými rokmi sa mu život otočil hore nohami, opustil svoje zamestnanie a začal sa venovať dcére. Tisíciek sa však nevzdal… práve naopak.

Zhováral sa: Samuel Vanko

Na začiatku rozhovoru som o Štefanovi Kevélym vedel málo. Síce sme sa poznali a ja som vedel, aké má auto a tiež, že vyrába retrosedačky z áut, ktorých predajom financuje liečbu svojej dcéry. No a ešte, že jeho dcéra Miška krásne maľuje. To bolo všetko. Sem-tam okolo mňa zabzučala o Štefanovi nejaká informácia, vďaka čomu som si postupne poskladal mozaiku, ktorá mi nedala spávať, a tak som sa za ním vybral do dedinky pri Nitre. Už samotná cesta bola zážitok. Netrafil som totiž správnu dedinu a previezol sa 60 kilometrov za Nitru. Takáto malá zápletka však spravila výbornú a uvoľnenú atmosféru pre zaujímavý rozhovor.

Predplatné printového vydania magazínu VETERÁN SK

Medzi priateľmi veteránistami s obľubou hovorím, že majú plechové veterány a ja mám papierového. Ty máš tiež plechové, akurát, že nemajú olej, benzín a naozajstný podvozok. Veľmi ma zaujíma, v ktorom momente tvoje veterány prišli o kolesá a stali sa bytovým doplnkom.

Celé sa to začalo stretnutím s mojimi známymi, ktorí mi rozprávali zážitky z výletu do Ameriky. Navštívili tam reštauráciu so sedadlami vyrobenými zo starých áut. Mal som doma staré plechy zo Škody 1000MB a tá predstava ma veľmi zaujala. Nemali fotografie, no bol som rozhodnutý pustiť sa do toho celkom naslepo. Začal som spriadať plány a hovoril kamarátom, že pracujem na špeciálnej sedačke. Popisoval som im, čo bude mať a ako bude nakoniec vyzerať. Vtedy každý len súhlasne prikyvoval… áno, áno, áno… ale akoby mi nikto neveril. Ja som sa však do toho naozaj pustil. Keď bola moja prvá sedačka hotová, každý chodil okukávať, čo som to vlastne postavil. Páčilo sa im to. Tú sedačku som robil čisto pre seba.

Existuje ešte tá prvá sedačka?

Existuje, je v Bratislave v jednom motoreste a nie sama. Na začiatku som totiž stihol spraviť dve sedadlá.

Vyrobil si ich pre seba, ako si našli cestu z tvojej dielne?

Keď ochorela Miška (dcéra Štefana Kevélyho, pozn. redakcie), potrebovali sme peniaze na rehabilitáciu. Vtedy sa nám ozvali z bratislavského motorestu a spýtali sa, či by som dokázal spraviť takú sedačku aj im. Nemal som na to čas, riešil som celkom iné veci. Miška ochrnula a potrebovala všetku našu pozornosť. No povedal som im, že ak chcú, tie hotové sedačky im predám. Kúpili si obe. Zadok bol z 1000 MB a predok prerobený na trojsedačku. Peniaze som použil na Miškinu liečbu.

A čo by si s tými sedačkami robil, keby si ich nepredal?

Najskôr som ich chcel mať doma, ale tú trojsedačku mi žena domov nedovolila dovliecť. Ona však v tom čase mala kaderníctvo, tak sme ich dali k nej a spravili retrokaderníctvo.

V tomto finálnom spracovaní to vyzerá dokonale. Má to perfektný lak, svetlá, akoby to bolo práve stiahnuté z auta. Lenže v takomto stave tie dielce asi neboli, však?

Plechy, ktoré používam na stavbu, sú na auto nepoužiteľné. Nekazil by som plechy, ktoré sa ešte dajú použiť. Vlastne ani nerozoberám celé autá, stačia mi tie blatníky, vonkajší obal auta, oplechovanie. Podblatník už napríklad nevyužijem. V každom prípade, vyberám si plechy v dezolátnom stave a hrám sa s nimi tak dlho, až vyzerajú dobre. Keď si to tak prepočítam na kalkulačke, so zlým blatníkom sa hrám toľko, že by som si určite mohol dovoliť aj nový. Radšej však zachránim totálne zničený kus, ktorý by na auto už nikto nedal.
Keď sa na to teraz pozrieš, niet sa čomu čudovať, ak mi sem-tam ľudia napíšu, že som pokazil blatník. Lenže ja som ho nepokazil. Ten blatník by už nikto na auto nedal a ani by ho nevyváral. Ja si z tých úbohých torz blatník vyrobím. A trvá to poriadne dlho. Vyváranie a vyrábanie blatníka mi zhltne väčšinu výrobného času.

Všetko si robíš svojpomocne?

Mal som lakovača, ale ten v ostatnom čase tak veľmi zdražel, že výsledná suma už nie je prijateľná. Už som sa však dohodol s kamarátom, ktorý sa postará o nový lak. Aktuálne zdražovanie a využívanie pomocníkov dosť odhryzne z konečnej ceny, preto sa veľa snažím robiť sám. Aj doplnky okolo, napríklad svetlá, poriadne dražejú. Spôsobuje to tiež rastúca obľuba historických vozidiel.

Čo sa týka svetiel, kupuješ nejaké repliky alebo zháňaš originál?

Svetlá sú originál.

A kde hľadáš dielce, s ktorými ďalej pracuješ?

Na internete, cez kamarátov, chodievam na burzy.

Máš aj nejakú zásobu vecí, v ktorej sa pohrabeš, keď niečo potrebuješ?

Nejaké veci mám nakúpené dopredu alebo mám sľúbené, že prídu. Všetko si odkladám vzadu na záhrade, kde mám na to spravený priestor. Tam torzá čakajú na svoj čas. Keď nastane, pomaly ich rozpílim a v prípade blatníkov oškrabem gumo asfalt z vnútornej strany. To je inak strašná robota.

Ako dlho trvá spraviť napríklad tento jednosedadlový variant, na ktorom sedíš?

Táto je z tisícky, no každá sedačka má iný čas výroby. Záleží na počiatočnom stave. Ale keď to spriemerujem, tak toto mohlo trvať zhruba dva mesiace. Nie je to len renovácia dielcov, ale musím tam všetko ponastavovať, aby sa so stoličkou dalo manévrovať, sedieť na nej a tiež, aby dobre vyzerala, mala čalúnenie a niekedy aj špeciálne doplnky. Napríklad vysúvacie svetlo, kde sa potom spraví odkladací priestor.

Čalúnenie je originál z auta?

V tomto prípade to napríklad originál je, ale väčšinou originál nemôžem použiť. Keď robím väčší set a nechcem, aby bol každý kúsok poťahu iný, dávam poťahy urobiť čalúnnikovi, aby bolo všetko rovnaké. So stredom sedadiel – tam, kde sú výdreva a čalúnenie – už nie je tak veľa roboty. Najviac zaberú plechy.

Kde hľadáš inšpiráciu na svoje projekty?

Mám pri posteli pero a papier, a keď mi niečo napadne, zapíšem si to a zrealizujem. Všetky veci, ktoré robím, si sám vymýšľam. Ak by som si to v noci nezapísal, ráno by som si už nespomenul, ale niekedy inšpirácie prichádzajú aj priamo pri práci. Napríklad robím na nejakom detaile a vtedy mi cvakne: Aha, toto by sa mohlo vysúvať.
Niektoré riešenia mi napadnú hneď pri prvom pohľade, lebo si to doslova pýtajú. To sa netýka len sedadiel, ale všetkých garážových a interiérových doplnkov, ktoré tu sú.

Mám ťa zafixovaného ako človeka, ktorého život je tesne spojený s 1000MB a to vidieť aj na spomínaných kreslách. Pracuješ aj s inými autami?

Tak napríklad bar sa z tisícky spraviť nedá, tam som pracoval so Škodou 1203. So Škodou 1000MB som začal, lebo doma som mal na ňu plechy, keď som robil svoj prvý projekt. Ak by to bolo niečo iné, sedačka by vyzerala inak. Samozrejme, veľmi záleží na tom, z akého auta sa budú sedačky vyrábať. Stred vozidla by nemal byť úplne v rovine s hornou časťou blatníka. Ak áno, nedalo by sa v ňom sedieť. Sedacia časť by bola veľmi vysoká. V takom prípade sa to robí opačne a sedí sa z druhej strany.
Teraz chystám Trabant. Bude to z prednej časti, no musím ho rozšíriť, aby sa doň zmestili dvaja a nie len jeden a pol človeka.

Keď tak dobre počítam, viac než 6 kusov sedadiel za rok nespravíš. Takže ide o dosť originálne a zrejme nie veľmi početné kúsky nábytku. Koľko si ich už stihol vyrobiť?

Asi 15 alebo 17. Nespomínam si presne. Vyrábam ich 7 či 8 rokov.

A kde všade sa dajú vidieť?

V Trnave v jednom motorkárskom bare a potom v Bratislave v jednom motoreste. Veľa ich išlo do súkromných rúk.

Tisícka bola prvá a je aj najobľúbenejšia pri výrobe sedadiel?

Tak s tou tisíckou to nie sú len sedadlá. Ja mám doma niekoľko naozajstných embéčiek a sú dôležitým pilierom môjho veteránskeho života. Páčia sa mi aj rôzne iné autá, ale rozhodol som sa pre jednu značku a jeden typ, aby som nemusel zháňať dielce na rôzne autá, od rôznych výrobcov, čo je časovo i finančne náročné.
Na druhej strane, mať viac áut nie je to, čo ma napĺňa. Aj keby sa mi to páčilo, no nechcel by som ich mať poschovávané po šopách. Páči sa mi, keď je auto súčasťou života, keď si ho takto pri posedení človek obzrie a pravidelne s ním jazdí.

Aké najbližšie projekty ťa čakajú?

Do garáže pribudne bar z 1203, ale len z prednej časti, nie taký, ako sme videli pri fotení. Už ho mám pripravený v dielni.

Keď sa poobzerám po tejto miestnosti, ktorú voláš retroizba, všade vidieť všakovaké doplnky. Poznať, že si studnica nápadov.

To je spojené s tým, že si sem-tam niečo odložím, nemám silu vyhodiť to a potom sa mi s tým spojí nejaký nápad. Nerobím len sedadlá, ale aj stolíky z blokov motorov, rôzne stojany, svetlá, hodinky. Mám tu vínové sudy, staré gramofóny, aspoň to tu nie je také sterilné.

Môžem sa poprechádzať po retroizbe? Tu je napríklad smetný kôš.

Nech sa páči… na tom smetnom koši bol spodok totálne zhnitý, ale ako pri iných veciach ani tu som nemal srdce vyhodiť ho. Rozrezal som ho, spravil doň výplň, kúpil purpenu, okolo pribil pozinkovaný plech. Mám ho vonku ako prenosnú chladničku a naozaj má izolačné vlastnosti.

Poďme k veteránskym preferenciám. Máš doma niekoľko tisícok. Dve sú pojazdné, z tých ďalších budú sedačky?

Nie. Ešte neviem, ale páčila by sa mi prestavba jednej na niečo ako speedster na spôsob Porsche 356. Ale to je hudba budúcnosti. Vypýta si to veľa práce, peňazí a času.

Na začiatku rozhovoru sme na okraj spomenuli tvoju dcéru Mišku, ktorá pred niekoľkými rokmi náhle ochrnula. Predajom svojich retrosedačiek jej finančne pomáhaš v liečbe.

Máš pravdu. Snažím sa ich predajom spolufinancovať Miškine rehabilitácie.

Ty si sa od svojho profesionálne života celkom odrezal a začal si sa venovať len Miške?

Áno. Stále som doma, venujem sa jej a ak mám voľný čas, trávim ho práve týmito projektami.

Liečba a rehabilitácie sú zrejme veľmi náročné. Koľko odhryznú z rodinného rozpočtu?

Taký trojtýždňový rehabilitačný pobyt stojí 4 200 eur.

Uff, to je dosť. Pustil by si sa aj do takého projektu, ak by za tebou niekto prišiel so zhnitým Wartburgom a chcel by z neho nábytok?

Záleží na tom, aký Wartburg by to bol. Ak, povedzme, 311, tak áno, ale z toho moderného by sa sedenie nedalo spraviť.

Všetko to vyzerá veľmi dobre, premyslene, ale niektoré veci aj náročne. Ktorý z doterajších projektov ti dal najviac zabrať?

Asi ten bar z 1203. Bolo treba vymyslieť, ako to postaviť, aby všetko fungovalo a pritom to aj vyzeralo a koniec-koncov nestratilo podobu 1203. Trvalo mi to zhruba 4 mesiace.

Máš aj nejaké výzvy, z čoho by si chcel spraviť sedačku?

Z toho Porsche 356. (smiech)

Kto je Štefan Kevély? (*1968)
Pôvodným povolaním stolár, ktorý sa na veteránskom živote zúčastňuje aktívne s celou rodinou. Je pravidelným účastníkom veteránskych podujatí. Žije a tvorí vo Veľkom Kyre pri Nitre.

.

Predplatné printového vydania magazínu VETERÁN SK