Aero 750 Sport Coupé existuje len jedno a vyrobili ho špeciálne na preteky 1000 míľ československých. Jedinečná Aerovka sa na znovuzrodenom podujatí dala vidieť aj tento rok.

Text: Samuel Vanko Foto: Ondřej Kroutil a autor

Aerodynamické Aero 750 bolo postavené karosárňou Oldřicha Uhlíka. Štartovalo na v poradí druhom ročníku pretekov 1000 míľ československých v roku 1934. Jeho stavbu si objednal Otto Nimshaus, pražský bonviván patriaci k tamojšej smotánke, a tá sa v 30. rokoch s chuťou motala aj okolo automobilových pretekov.

Za volant rýchlych áut si rád sadal aj Nimshaus a na druhom ročníku 1000 míľ československých chcel štartovať s niečím špeciálnym. Objednal si preto u aerovky pretekárske šasi, ktoré mu okapotoval jeden z najvychytenejších československých karosárov. Oldřich Uhlík v roku 1921 spoluzakladal podnik Karosa, no o šesť rokov sa osamostatnil, a zaradil sa ku karosárskym špičkám ako napríklad Sodomka. Jeho výtvory sa vyznačovali eleganciou a ľahkosťou, za čo získal viacero ocenení aj z medzinárodných súťaží elegancie.

Hrboľatý osud
Otto Nimshaus priviezol na štart na Opletalovej ulici krásne kupé a ako sa po štarte ukázalo, vydarený dizajn ľahkého automobilu bol to jediné, čo na pretekoch upútalo. Karosáreň odovzdala vozidlo len tri dni pred štartom, čo znemožnilo dôkladné otestovanie techniky a najazdenie skúšobných kilometrov. Aerovka bola plná nedokonalostí a trápili ju detské choroby, ktoré pretekára neustále spomaľovali. Nakoniec to Otto v polovici náročných pretekov vzdal a odstúpil. Nimshaus bol sklamaný, preto Uhlíkom oblečenú 750 vrátil do firmy Aero. Tam vozidlo dali trocha dokopy a do roku 1936 sa objavilo na viacerých pretekoch. Následne sa na viac ako 40 rokov stratilo.

Koncom 70. rokov ho objavili na Slovensku, v Košiciach, odkiaľ putovalo na Moravu a prešlo prvou renováciou. Z auta ostalo torzo a namiesto pretekárskeho podvozka sedela 750 Sport Coupé na sériovom. O osude toho pretekárskeho sa veľa nevie, nepíše sa o ňom ani v knihe venovanej značke Aero. Podľa článku, ktorý pre idnes.cz napísal Jan Páleník, bola renovácia z dnešného pohľadu trocha necitlivá. Počas prvej renovácie boli napríklad presunuté zadné svetlá viac do rohu karosérie, zavarené boli výduchy vzadu a tiež držiak pôvodného evidenčného čísla. V Aero 750 Coupé Sport po prvej renovácii nezodpovedal motor, podvozok a ani farba, ktorá bola tmavšia a príliš lesklá, čo nekorešpondovalo s lakovacími možnosťami 30. rokov.

Druhý dych
Aero 750 Sport Coupé, ktoré sme mohli vidieť na podujatí 1000 míľ československých 2021, už verziu po prvej generácii nepripomína. Automobil totiž prešiel ďalšou, oveľa pozornejšou a dokonalejšou renováciou. Pri nej sa šikovní technici nechali inšpirovať aj zachovaným listom, ktorý prvému renovátorovi poslal sám Otto Nimshaus. Pražský pretekár v ňom popisuje historku vzniku vozidla a niektoré jeho nuansy, výbavu a tiež značky použitých komponentov. Záhadou ostávala farba. Na vozidle bola po prvej renovácii modrá s výrazným leskom, čo však nezodpovedalo dobovým fotografiám, a tak podľa slov majiteľa vozidla, ktoré povedal Janovi Páleníkovi, voľba nakoniec padla na sivomodrú pastelovú farbu so 75 percentným matným spracovaním.

Lak teraz vyzerá trocha zašlo, čo dáva aerovke nezameniteľný šmrnc. Renovátori nezabudli na dôležité, dizajnovo nie pekné, no výsostne praktické riešenia originálnej 750. Znovuzroditelia aerovky sa totiž snažili spraviť auto čo najautentickejšie tej pôvodnej, ktorá štartovala v roku 1934 spred českého Auto klubu. Kupé má prídavnú nádrž, čo patrilo k pretekárskemu vybaveniu, i špeciálne pánty, vďaka ktorým sa dajú dvere okamžite zložiť.

Aero 750 Sport Coupé malo na spomienkovej jazde 1000 míľ československých štartovné číslo 14, presne to, ktoré zdobilo padajúcu zadnú časť Ottového špeciálu. Na Opletalovu ulicu, kde sa štartovalo, doviezol auto v auguste 2021 Tomáš Vališ a na rozdiel od Nimshausa, nový majiteľ došiel zdarne do cieľa. Vo výsledkovej listine svieti na krásnom 60. mieste.

Časť o renovácii je spracovaná podľa článku Jana Páleníka / idnes.cz
 
Inzercia