Aj keď piatkový vzduch voňal dažďom a zdalo sa, že nám tento rok počasie príliš nepraje, na siedmy ročník Zrazu majiteľov Škody 1000, 1100 MB, MBG a MBX, ktorý sa uskutočnil od 6. do 8. mája 2017, budú jeho účastníci dlho spomínať.

Text a foto: Diana Líšková

Už v piatok ste mohli na cestách stretnúť niekoľko desiatok embéčiek, ako si vytrvalo razia cestu pomedzi hory a lesy a častokrát vyčarujú náhodným okolo idúcim úsmevy na tvári. Najmä staršia generácia sa rada otočí za lesklou tisíckou. Veď mnohí z nich mali kedysi jednu aj vo svojej vlastnej garáži. Tento rok sme mali spoločný cieľ na strednom Slovensku, v malej dedinke Osrblie, len niekoľko kilometrov od Brezna. Aj keď vytrvalo pršalo a stierače museli pracovať na plné obrátky, v podvečer bolo ubytovaných v hoteli Zerrenpach viac ako 30 posádok. Svojím príchodom nás poctil aj bývalý automobilový pretekár Marián Rajnoha. Začínal pretekársku kariéru práve na Škode 1000 MB z roku 1964. A za 17 násobného majstra Slovenska a štvornásobného majstra ČSSR mu bol priznaný honor Automobilový pretekár 20. storočia na Slovensku. Po spoločnej večeri, modlitbe za dobré počasie a príhovore manželov Tausberikových, ktorí sú vernými organizátormi a vždy vedia nájsť dokonalé miesto, zábava voľne pokračovala v rodinnom duchu. Znova sa mohli stretnúť starí priatelia a členovia klubu Škody 1000 MB, ktorý má v dnešnej dobe viac ako 150 členov. „Kto by si bol pomyslel, že sa takto rozrastieme, keď sme nultý ročník začínali s ôsmimi autami,“ zneli slová z úst jedného z organizátorov.

Inzercia na fajnovučké tričká

V sobotné ráno sa po raňajkách zraz mohol oficiálne začať. Do počtu sa doplnilo ešte niekoľko jednodňových účastníkov z blízkeho okolia , skontrolovali sa chladiče a termostaty a posledný krát sa preleštili kapoty farebných autíčok (veď nie je to len tak, že nás volajú leštenkári). Zopakovali sme si informácie o trase, i keď už pri registrácií dostal každý mapku a program, ktorý nás čakal a o pol desiatej sa spred hotela vydalo na skoro 160 kilometrovú trasu 42 vozidiel, z toho 38 embéčiek zo Slovenska, Čiech i Rakúska.

Prečítajte si tiež:
Najkrajšie automobily Škoda vyrobené do roku 1989.

Prvá etapa sa tiahla cez pôvabný Horehronský kraj až na Tále, kde sme v areáli golfového ihriska mali našu prvú krátku zastávku. Odtiaľto sa väčšina z nás vydala na sľubovanú adrenalínovú jazdu po Partizánskej ceste, kde sa na asfaltke širokej len niečo do troch metrov vyžadoval dobrý technický stav vozidla. Nakoniec to však nebolo až také náročné a všetky vozidlá trasu zvládli s ľahkosťou. Pokochali sme sa krásnou prírodou Nízkych Tatier a v trojkilometrovej kolóne pokračovali cez Dolnú Lehotu a Podbrezovú, aby sme zaplnili Námestie Generála Štefánika v Brezne, kde nás už čakali zvedavci so svojimi fotoaparátmi a otázkami k ich obľúbeným kúskom.
Zatiaľ čo my sme si dopriali sýty obed v reštaurácií Miadda, slnko ďalej rozohrievalo kapoty lesklých áut, ktoré už stihol poprášiť peľ z okolitých stromov. Prostredie breznianského námestia je očarujúce, a tak najedení účastníci mohli načerpať energiu či v pokoji si vychutnať kávu v blízkych kaviarňach. Obyvatelia Brezna sa mohli pokochať krásou šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov až do pol druhej.

Popoludňajšia etapa sa začala odchodom z Brezna smerom k okúzľujúcemu Národnému parku Muránska planina. Cez ostré zákruty a strmé kopce si razil cestu zástup veteránov. Počas prvej polovice druhej etapy sme nestretli príliš veľa ľudí, a tak sme s radosťou zatrúbili aspoň ryšavým teliatkam. Prešli sme cez Červenú Skalu a zabočili južne na Tisovec. Ceste od Červenej skaly po Tisovec by sa mohol viac povenovať Banskobystrický samosprávny kraj, lebo naše 50 – ročné autíčka nám hrboľatá cesta takmer rozhrkala na súčiastky. Z Tisovca po krásnej ceste to bol už len kúsok k našej poslednej zastávke. Slnko sa už pomaly začalo skrývať za mraky a my sme sa museli lepšie obliecť. Unavené tisícky i netisícky sme zaparkovali na kopci pri salaši v Zbojníckom Dvore, kolesá pre istotu podložili kameňmi a vychutnali si typické slovenské pochúťky v sympatickej drevenej reštaurácií. Pravdaže nikto sa nemohol zaobísť bez chutného suveníru – ovčieho či kozieho syru vo vrecku.

Prečítajte si tiež:
So Škodou Rapid sa vydali na cestu okolo sveta.

Tu sme si, ako to každý rok musí byť, urobili kolektívnu fotku na lúke pred salašom. Stihli sme to len tak-tak. Kým sa totiž pozbierali všetci účastníci zrazu a popchali sa bližšie k sebe, z tmavého mraku nad nami začali pomaly dopadať studené kvapky vody, ktoré nás prinútili rozutekať sa do bezpečia našich vozov. Kým sme vyrazili znova na cestu naspäť do hotela, poriadne sa rozpršalo, a ten, komu nešli stierače, mohol poriadne nadávať.

Po príchode sme sa usušili a pri spoločnej večeri si vymenili naše pocity a zážitky z pekného dňa. Nasledovalo zhodnotenie a poďakovanie organizátora Ondreja Tausberika. Pomaly sa začala zbierať bohatá tombola, do ktorej prispel každý, a tak každý i niečo vyhral. Na začiatku bola obdarená najmladšia generácia a vyhlásení boli i dvaja najmladší účastníci zrazu. Hneď potom sme mohli prejsť na losovanie tomboly. Každá posádka dostala jeden lístok, no z klobúka sa vďaka početným darom ťahalo až tri kolá. Mohli ste v ňom nájsť 10 knižiek od pána Rajnohu s vlastnoručným venovaním, knihu o histórii Škody pre každého účastníka zrazu a samozrejme pomôcky na ošetrenie áut pre majstrov a opravárov.

Potom už nasledovala voľná zábava ochutená tortou so škodovkárskym motívom od rodiny Škultétyovej. Rozhovory a smiech pokračovali do neskorej noci. Predsa len, mali sme poslednú šancu si užiť čas v spoločnosti našich priateľov, ktorých teraz možno dlho neuvidíme. Veď práve preto sa tieto zrazy organizujú. Už to nie je len o tom, kto aké autíčko vlastní, akú má cenu a z akej diaľky prišiel. Všetko je to o ľuďoch, o tom, aký sme kolektív a ako si rozumieme. Cieľ sme splnili – staršia generácia sa znova mohla na pár dní vrátiť do minulosti a tá mladšia sa z histórie poučiť. Je dôležité, aby sme nezabúdali na to, čo bolo a naďalej sa aspoň takouto formou snažili zachovať si pamiatku šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Aj keď je tohtoročný zraz tisíckarov za nami, všetci sa už tešíme na ten nasledovný.

Poďakovanie za podarenú akciu patrí aj hliadke z Krajského riaditeľstva v Banskej Bystrici, ktorá nám pomohla zvládnuť križovatky a náročný úzky úsek na Partizánskej ceste. Vďaka Vám chlapi za všetkých účastníkov.