Motoristické súťaže sú také staré ako samotné automobily. Tá túžba, byť v niečom lepší, je jednoducho v nás. Na slávnych 1000 míľ československých sme si na vlastnej koži vyskúšali, aké to bolo kedysi.

Text: Samuel Vanko Foto: Ondřej Kroutil, SV

Pohľad do štartového poľa

Sprava: Ing. Andrej Doležal (Minister dopravy a výstavby SR) a Marek Môcik
Mercedes-Benz 320 z roku 1938 / štartové číslo 92

Podujatia sa zúčastnil aj významný hosť zo slovenskej politickej scény. Za volantom krásneho čierneho Mercedesu sa objavil Minister dopravy a výstavby SR Ing. Andrej Doležal. Absolvoval prvú etapu a potom ho pracovné povinnosti spoza volantu vytiahli, čo určite ľutoval, keďže podľa vlastných slov si jazdu užíval plnými dúškami. Andrej Doležal je začínajúci veteránista, preto má k historikom veľmi blízko. Šoférovať predvojnové auto bol však preňho premiérový zážitok. „Som milo prekvapený, aké má to auto parametre, ako veľmi dobre sa v ňom jazdí a ako si vie poradiť s rýchlosťou súčasnej dopravy. Prekvapilo ma, ako ľahko sa radia rýchlosti a že s prevodovkou nemusím nijako zápasiť. A vôbec, celá táto časť je úžasný zážitok. Prvú etapu som šoféroval sám až z Prahy. Prejazdy krásnou prírodou a fascinujúcim prostredím sú pre každého určite nezabudnuteľné. Na takýchto pretekoch som prvý raz a určite by som sa chcel niečoho podobného zúčastniť aj so svojím autom, keďže sám som veľký fanúšik historických vozidiel. Môj veterán sa však na takéto podujatie nevie kvalifikovať vzhľadom na svoj vek, ale toto ma povzbudilo a určite sa ukážem na nejakom, kde môžu ísť aj mladšie vozidlá.“

Mercedes-Benz z konca 30. rokov bol síce nenápadným, ale zato plnohodnotným účastníkom. Aj on svoju posádku potrápil a pretrhnuté plynové lanko chvíľu vyzeralo ako beznádejne neriešiteľný prípad. Vozidlo z garáže slovenského zberateľa sa však dostalo do rúk šikovných mechanikov, a tým sa problém podarilo odstrániť. Spolujazdca Andrejovi Doležalovi robil Marek Môcik, ktorý Mercedes doviezol až do cieľa v Prahe.

Tisíc mil československých na vlastnej koži

Inzercia

Eduard Treschl a Jakub Treschl
Citroën 11B z roku 1939 / štartové číslo 60

Posádka otec a syn Treschlovci bola nepriehliadnuteľná. Mohol za to hlavne nádherný modrý Citroën vo verzii kabriolet v krásnom stave, ktorý hovoril aj za svojich majiteľov, že je oň výborne postarané. Vzácne je, že sa oň stará práve posádka, ktorá ho na 1000 míľ zobrala. Na míľach sa Eduard Treschl zúčastnil už štvrtý raz a spomína si ešte aj na verziu bez druhej, tzv. slovenskej etapy. Automobil patrí k exemplárom vyrobeným v poslednom roku jeho produkcie. Po utíchnutí druhej svetovej vojny už jeho výroba nepokračovala. Štvorvalcový dvojliter je umiestnený vpredu, poháňa prednú nápravu a o renováciu celého vozidla sa postaral práve Eduard Treschl. Do stavu, v akom sme ho videli na 1000 míľ československých, sa vozidlo dostalo po niekoľkoročnej renovácii, ktorú Eduard Treschl začal približne v roku 1985 a ukončil ju až po roku 1990. „Čas renovácie naťahoval tiež fakt, že sme sa museli venovať aj iným úlohám, nielen Citroënu. Auto bolo nájdené už v Českej republike, a než sme sa doň pustili, bolo v nepojazdnom stave,“ zaspomínal si Eduard Treschl.

Darina Pavlů (členka organizačného tímu)
BMW 328 z roku 1936 / štartové číslo 73

Svojím autom, ale aj faktom, že tvorila čisto ženskú posádku, na seba upozornila Darina Pavlů, ktorá patrí k organizačnému tímu podujatia. Jej BMW 328 bolo tiež nepriehliadnuteľné. Štíhly roadster
viedla jeho vodička s bravúrou a bola vďačným objektom fotografov. Červený dvojmiestny automobil sa v zelenajúcej sa krajine vynímal a pri pohľade na fotky určite uznáte, že tie pohľady si auto i vodička zaslúžili. Nám sa podarilo mať vozidlo niekoľkokrát priamo pred sebou a vidieť, ako sa vrtké BMW poľahky vyrovnáva s pokrútenou cestou lemovanou alejami stromov, aby v sérii nových zákrut následne zmizlo za horizontom. „Išlo sa nám veľmi dobre. Prvú etapu som absolvovala s navigátorkou, starostkou starého mesta Zuzanou Aufrichtovou. Ostatné etapy som už išla sama a výborné je, že som sa stratila len raz,“ povedala na konci pretekov Darina Pavlů. Podľa jej slov šoférovať predvojnovú 328 nie je jednoduché. „Radenie si síce nevyžaduje veľkú silu, ale pri zaraďovaní rýchlosti musí byť človek dôsledný a musí tiež vedieť, kedy presne rýchlosť zaradiť. Auto ma pretekársku prevodovku a bez tohto kumštu sa na nej radí ťažko. Človek, ktorý s ňou nemá skúsenosti, si s autom neporadí.“ Mladá dáma zvládla porciu kilometrov bez strechy a v horúcom počasí celkom hrdinsky. „Je to ako na motorke bez prilby. Vodič je totálne vyfúkaný, trpia uši a treba nosiť šatku. Je to poriadne únavné,“ povedala usmiata a spokojná vodička.

Automobil prešiel dôkladnou renováciou vo firme, ktorá sa priamo špecializuje na predvojnové BMW. Do súčasného podoby bola 328 postavená zpôvodne nie veľmi utešeného stavu. Pod dlhou prednou kapotou bije radové benzínové šesťvalcové srdce s objemom dva litre. Váha hlboko pod 900 kilogramov dáva roadsteru výnimočné dynamické parametre a na podujatia, ako je 1000 míľ, je ako stvorené.

[Show slideshow]

1 2 ►